Krok prvý: Fungujúca imunita sa rodí už v brušku
Každý nový organizmus sa rozvíja na základe jedinečnej genetickej informácie od rodičov. Rovnako je tomu aj v prípade imunitného systému, ktorý vychádza z rodičovskej imunity, a toto úvodné nastavenie je možné ovplyvniť iba minimálne. Ale v tejto úvodnej fáze tvorby imunity, ktorá prebieha v maternici, hrá okrem genetiky významnú rolu aj to, ako sa počas tehotenstva správa matka. Preto je tak dôležité, aby budúce mamičky nefajčili, užívali čo najmenej rizikových liekov a nevystavovali sa nadmernému stresu a znečistenému prostrediu.
Krok druhý: Zázračné materské mlieko
Na svet prichádza dieťa s takmer úplne pripraveným organizmom, ale imunitný systém ešte nie je príliš schopný reagovať na útoky z vonku. Počas novorodeneckého obdobia je dieťa istú dobu chránené protilátkami, ktoré dostalo od matky cez placentu. Avšak pomerne skoro musí detský organizmus začať tvoriť vlastné protilátky. Začína obdobie dlhého a pomerne zložitého „školenia“ imunity, ktorá získa „dospelosť“ až v puberte.
Základom pre pripravenosť imunitného systému dojčiat a malých detí reagovať na rôzne vírusy a baktérie je dojčenie matky. Počas dojčenského obdobia sa imunitný systém dieťaťa „programuje“ proti prípadným hrozbám. Materské mlieko má okrem výživových vlastností pre dieťa aj imunomodulačný (imunitu podporujúci) význam. Obsahuje viaceré protilátky, ktoré sú schopné poskytnúť aspoň prechodnú ochranu slizníc dieťaťa (najmä v tráviacom systéme), a zároveň v sebe ukrýva prvky, ktoré priamo aktivujú a stimulujú imunitný systém dieťaťa. Nemliečne príkrmy pridávame do stravy bábätkám postupne, na základe odporúčaní odborníkov.
Krok tretí: Očkovanie je pomocníkom imunity
Prvý rok života je obdobím, v ktorom sa prejaví väčšina vážnych vrodených porúch imunity. U niektorých detí zas vzniká tzv. prechodná porucha imunitného systému, ktorá sa môže ukázať zvýšenou chorobnosťou dieťaťa. Imunita dieťaťa v tomto období nebýva schopná reagovať tvorbou protilátok na niektoré polysacharidové antigény (časti baktérií).
Od tohto obdobia až do puberty začíname deťom pomáhať očkovaním proti najrozšírenejším typom detských chorôb. Okrem povinných očkovaní si môže rodič vybrať napríklad aj očkovanie proti rotavírusom a ovčím kiahňam. Treba mať na pamäti, že neprimerané zásahy do fungovania imunitného systému v tejto fáze môžu viesť k paradoxnému narušeniu jeho vývoja. Niekedy začína byť imunitná reakcia prehnaná a u predisponovaných detí sa objavia prvé znaky alergií ako ekzém alebo potravinová alergia.
Krok štvrtý: Dovoľme imunite učiť sa
Obdobie batoliat a predškolské obdobie sú charakteristické tým, že dieťa sa postupne začleňuje do kolektívu iných detí. Dôsledkom býva zvýšený výskyt infekcií dýchacieho systému. Ide o prirodzený dopad vyššieho vystavovania sa voči rôznym mikroorganizmom, ale aj o prechodný prejav „učenia sa“ imunitného systému. Preto sa netreba zľaknúť občasných viróz ani zrážať mierne zvýšenie teploty liekmi. Ak je chorobnosť značná, je vhodné siahnuť po rôznych formách imunomodulácie, t. j. podpornej stimulácie imunity.
V predškolskom období imunitný systém ďalej dozrieva a získava schopnosť adekvátnej obranyschopnosti.
Krok piaty: Nekazme imunite jej dozrievanie
Počas skorého školského obdobia sa imunitný systém blíži k plnej funkčnosti. Typickým pre toto obdobie je nárast alergických ochorení dýchacieho systému, ktoré treba dostatočne skoro zachytiť a liečbu prenechať odborníkovi. Napokon, v období puberty sú už všetky schopnosti imunitného systému plne rozvinuté a dosahujú úroveň dospelých. Vtedy je vhodné očkovanie proti ľudským papilomavírusom (HPV), ktorým sa dá účinne predchádzať najmä vzniku rakoviny krčka maternice ako aj iným nádorovým ochoreniach v neskoršom veku.
Počas puberty nastupujú nové hrozby: návykové látky (fajčenie, alkohol, drogy), prenosné infekčné ochorenia či nezdravý životný štýl (nedostatok spánku a športu, prejedanie sa atď.). Avšak imunitný systém ako taký je už pripravený, a je na každom z nás, ako bude fungovať počas dospelosti.
Autor: klinický imunológ, alergológ, pediater
prof. Miloš Jeseňák, MD., MSc., PhD., MBA, Dott.Ric., MHA, FAAAAI
