Mýtus 1. Potravinová alergia po čase zmizne
Tento mýtus je pravdivý len sčasti. Ide o druh alergického ochorenia, ktoré sa prejavuje u malých detí a u dospievajúcich, resp. dospelých rozdielne. Prejavy u malých detí ako zvracanie, krv v stolici, hnačky, brušné koliky, pálenie záhy, afty na ústnych slizniciach, nechutenstvo až po celkové neprospievanie mladého organizmu, často s presahom aj do iných orgánov (ekzém či stiahnutie priedušiek s dráždivým kašľom) sa u väčšiny detí postupne upokoja. U starších detí a dospelých je tomu inak. Môže dôjsť k zmene formy alergie a v staršom veku sa tak môže prejaviť alergická nádcha alebo astma., Ak sa v neskoršom veku alergia objaví, v drvivej väčšine už zostáva celoživotným problémom. Najčastejšie sa prejaví buď v tráviacom ústrojenstve, na koži, v ústach a hrdle či v dýchacích orgánoch, v extrémnom prípade ako život ohrozujúca anafylaktická reakcia.
Mýtus 2. Dojčenie ako prevencia alergií je zbytočné
Toto tvrdenie nie je pravdivé. Existuje množstvo dôvodov pre to, aby mamička dojčila svoje dieťa aspoň pol roka po narodení, ideálne aj dlhšie. Materské mlieko obsahuje látky zásadným spôsobom podporujúce rozvoj detskej imunity. Jej správne fungovanie má priamy vzťah k zníženiu rizika vzniku alergie. Avšak ak je v rodine silný predpoklad rozvoja alergií, dojčenie pravdepodobne nezabráni vzniku alergie v budúcnosti, ale dokáže aspoň zmierniť jej priebeh. Ak dojčenie nie je možné, u detí s pozitívnou rodinnou anamnézou odporúčame podávať hypoalergénne prípravky.
Mýtus 3. Alergia na potraviny spôsobuje ekzém a akné
Ide o čiastočnú pravdu. V prípade tzv. atopického ekzému je skutočnosťou, že v rannom veku dieťaťa (do 3 rokov) s ním môže byť potravinová alergia previazaná. Odhaduje sa, že 30 až 50 % malých detí s atopickým ekzémom má aj potravinovú alergiu. Pokiaľ ide o vplyv potravinovej alergie na vznik akné v puberte, toto nebolo vedecky preukázané.
Mýtus 4. Najčastejším alergénom je sója
Ide o neúplnú pravdu. Najčastejším alergénom (t. j. látkou vyvolávajúcou alergiu) býva v detstve kravské mlieko a vaječný bielok, prípadne arašidy a ryby. V prípade dospelých patria k najčastejším potravinovým alergénom sója, arašidy a oriešky, morské plody a ryby, zelenina (najmä zeler a mrkva), ovocie (najmä exotické), sezam a mak. Navyše sa často zabúda na tzv. skryté príčiny potravinovej alergie ako kontaminácia potravín často neviditeľnými plesňami či vplyv antibiotík využitých pri výrobe potravín alebo hmyz, ktorý sa nedopatrením dostal do potraviny. Pokiaľ ide o prídavné látky (na obaloch označované E- kódmi, tzv. éčka), tieto nebývajú skoro vôbec príčinou potravinovej alergie.
Mýtus 5. Potravinovú alergiu nemožno liečiť
Nesprávne tvrdenie. Alergia na potraviny je vlastne abnormálna imunitná odpoveď na skonzumovanú potravinu. Často sa zabúda rozlišovať medzi takouto potravinovou alergiou a tzv. nežiaducou reakciou na potravinu. Pritom až 20 % ľudí máva nežiaducu reakciu, nie potravinovú alergiu. Patrí sem napríklad aj intolerancia laktózy, keď organizmus nevie spracovať mlieko, a ľudia si ju často zamieňajú za alergiu na kravské mlieko.
V ideálnom prípade možno potravinovú alergiu zmierniť až vyliečiť pri dodržaní 3 krokov:
obmedziť kontakt s alergénom,
odstrániť príznaky tzv. symptomatickou liečbou (antihistaminiká, kortikosteroidy a pod.)
v presne stanovených prípadoch aj riešiť príčinu ochorenia tzv. špecifickou imunoterapiou.
Určenie jej vhodnosti však patrí do rúk odborníka.
