Nie je hmyz ako hmyz
„Otravný“ hmyz môžeme rozdeliť na štípajúci (príp. hryzúci) a bodajúci. K prvej skupine patria napríklad mravce, vši, komáre, ovady či kliešte. Nie sú síce dvakrát príjemné, ale ich uštipnutia väčšinou nespôsobujú silnejšiu reakciu než stredne veľké svrbiace opuchy. Rizikovými môžu byť pre prenášanie chorôb. Oveľa výraznejšou hrozbou pre alergikov sú blanokrídlovce, teda včely, osy, sršne či čmeliaky. Tieto uštipnutím vstrekujú do pokožky jed, ktorý je podnetom pre alergickú reakciu.
„Hitparáda otravného hmyzu“
Komáre
Vo svete existuje 3 000 rôznych druhov komárov, na Slovensku 50. Aj keď sú ich bodnutia nepríjemné, alergická reakcia je pomerne zriedkavá. Ak sa už náhodou objaví, najčastejšie ide o lokálny opuch, modriny, žihľavku, bolestivé hrčky po tele či opuch podkožného tkaniva. K najohrozenejším patria ľudia so slabšou imunitou, malé deti a ľudia s imunodeficienciou (AIDS, leukémie a pod.).
Kliešte
Najčastejšie sa na nás zachytia pri prechádzke trávnatým územím (nezvyknú padať zo stromov). Živia sa krvou. Ich zahryznutie do pokožky a následné výlučky môžu vyvolať alergickú reakciu, ale nie je to časté. Problémom je najmä to, že prenášajú zákerné ochorenia, napr. lymskú boreliózu.
Roztoče
Ide o príbuzných kliešťov s veľkosťou menej než 1 mm. Živia sa buď krvou, potravinami, plesňami alebo šupinami z pokožky. Alergickú reakciu alebo astmu spôsobujú najmä pri masívnom premnožení.
Šváby
Nenávidený, a predsa najvernejší spolupútnik človeka. Tento hmyz neznáša svetlo, a preto sa skrýva v zákutiach našich budov. Alergia hrozí najmä v prípade ich premnoženia, keď výkaly a iné zvyšky švábov dokážu vyvolať nežiaducu reakciu. Šváb je taktiež známy prenášač nebezpečných chorôb ako salmonelóza či tuberkulóza.
Mravce
Stredoeurópske mravce nepredstavujú z hľadiska alergickej reakcie osobité riziko. Po pohryznutí vylučujú kyselinu mravčiu, ktorá spôsobuje len mierne svrbenie.
Včely a čmeliaky
Patria k menej agresívnym blanokrídlovcom. Bodnú nás iba v prípade, ak sa cítia ohrozené. Problémom je včelie žihadlo, ktoré má tvar ostnatej harpúny, a preto ho nie je možné po vpichnutí len-tak vytiahnuť. Bodnutie čmeliakom je veľmi zriedkavé.
Osy a sršne
Patria k agresívnym druhom s iným typom žihadla, ktorý im umožňuje bodať viackrát. Úmrtia ľudí na alergickú reakciu po bodnutí osou sú 3 až 4 krát častejšie, ako smrť po uhryznutí jedovatým hadom.
Ovady
Táto veľká mucha človeka napadá iba zriedkavo. Potrápiť nás dokáže najmä počas pekného slnečného počasia, ktoré ovady obľubujú. Krv cicajú len samičky. Významnejšia alergická reakcia je pomerne zriedkavá.
Kedy hovoríme o alergickej a kedy o prirodzenej reakcii?
Pre správnu liečbu je dôležité rozpoznať, o aký druh reakcie po bodnutí hmyzom ide. Všeobecne môžu nastať dva typy prejavov: nealergická reakcia, vyvolaná pôsobením nízkomolekulárnych látok účinkujúcich na cievy a alergická reakcia, spôsobená proteínmi indukujúcimi špecifické IgE protilátky.
Alergia na jed hmyzu je špecifická tým, že môže vzniknúť aj u ľudí, ktorí inak nie sú alergici či astmatici. Avšak silnejšia alergická reakcia je pravdepodobnejšia u ľudí s ďalším alergickým ochorením. Po bodnutí preto pozorne sledujme vznikajúce reakcie. Pokiaľ sa objaví iba drobný lokálny opuch a svrbenie v oblasti bodnutia, ide o nealergickú reakciu, ktorá je prirodzenou pre každého človeka. Slabá bolesť by mala ustúpiť do 24 hodín.
Pokračovanie článku na https://imunoblog.blog.sme.sk/c/512447/ako-zvladnut-alergiu-po-bodnuti-hmyzom-ii-cast.html
Zdroj: archív článkov Imunoblog
Autor: MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., klinický imunológ a alergológ
