Jarné mesiace patria medzi ľuďmi k tým obľúbeným. Príroda sa začína prebúdzať, stromy pučať, kvety kvitnúť a slniečko zvyšuje intenzitu svojich lúčov. Ťahá nás to viac do prírody na prechádzky a výlety a čas strávený vnútri radšej vymieňame za pobyt vonku.
Tieto príjemné chvíle nám však vie znepríjemniť ALERGIA.
Alergia je obranná reakcia neprimeraných rozmerov nášho imunitného systému na látky z prostredia, ktoré sa nachádza okolo nás. Túto reakciu vyvolávajú alergény, čo sú vlastne látky, ktoré za bežných okolností zdravému jedincovi neškodia, ale citlivému jedincovi vyvolajú vznik alergickej reakcie. Prejavy tejto reakcie bývajú rôzne a počas života môžu byť postihnuté iné orgánové systémy. Najznámejšie sú inhalačné alergény, ktoré sa nachádzajú vo vzduchu a do nášho organizmu ich vdychujeme. Patria sem plesne, roztoče a pele rôznych tráv, bylín a stromov. Spomenúť treba aj menej časté alergie na lieky - hlavne na antibiotiká (ATB) penicilínovej rady a alergická reakcia na bodnutie hmyzom najčastejšie včelou a osou, ktoré môžu byť dôvodom vzniku až anafylaktickej reakcie (náhla a najťažšia forma alergickej reakcie, ktorá môže skončiť aj smrťou).
Počet alergikov bohužiaľ z roka na rok stúpa, alergia sa nevyhýba ani deťom. U najmenších detičiek do popredia vystupujú najmä prejavy na koži v podobe atopického ekzému a postihnutie tráviaceho systému, kde môžeme pozorovať rôzne formy potravinovej alergie. Veľmi častá je alergia na bielkovinu kravského mlieka. So zvyšujúcim sa vekom detí sa prejavy postupne presúvajú z kože a tráviaceho traktu do respiračného systému (alergická rinitída, astma bronchiale). Tento presun sa označuje ako alergický pochod.
Vznik týchto alergických ochorení ovplyvňujú 3 základné faktory:
Vonkajšie faktory prostredia - znečistené prostredie - znečistenie ovzdušia, expozícia cigaretovému dymu, nadmerné užívanie ATB, nesprávne načasovanie zaraďovania nemliečnych príkrmov
Vnútorné faktory prostredia - stres, črevný mikrobióm, hormóny
Genetická predispozícia - rodinná anamnéza - ak sú obaja rodičia alergici, tak riziko, že aj dieťa bude alergik je až 50-80%
Typické klinické prejavy u detí sú začervenanie kože až vznik žihľavky, opuchy, svrbenie, bolesti bruška, vracanie, hnačka, sťažené dýchanie, pískanie, kašeľ, nepriechodnosť nošteka, začervenanie očiek.
Definitívnu diagnózu alergie určí lekár na základe dôkladnej anamnézy - genetická predispozícia, priebeh gravidity, pôrod a popôrodné obdobie, dôležité je fyzikálne vyšetrenie - sledovať stav kože, slizníc, auskultačný nález, významnú úlohu majú aj potravinové denníky. Následne sa realizujú špecifické kožné testy, ktoré nie sú ovplyvnené vekom dieťaťa, dôležité je však pred vyšetrením vynechať liečbu na tlmenie alergických prejavov, aby neboli výsledky skreslené. V krvných testoch sa zameriavame na vyšetrenie špecifických IgE protilátok. Dôležitou súčasťou diagnostiky a určenia samotnej diagnózy však stále zostáva eliminácia a následná expozícia potravine a sledovanie reakcie dieťaťa.
Liečba alergie je zložená z 3 základných bodov:
Odstránenie alergénu - potravinové alergény je možné zo stravy vylúčiť, horšie sú napríklad inhalačné alergény, tam je dobré aspoň minimalizovať kontakt (obmedziť v sezóne pobyt vonku, čistička vzduchu)
Farmakologická liečba - slúži hlavne na tlmenie príznakov alergie
Hyposenzibilizácia (špecifická alergénová imunoterapia) - dlhodobé podávanie malého množstva alergénu a tlmenie reakcie organizmu
EXISTUJE ÚČINNÁ PREVENCIA ALERGIE?
Bohužiaľ nie. Dôležité je zamerať sa na vylúčenie jednotlivých faktorov, vylúčiť expozíciu cigaretovému dymu prenatálne aj postnatálne, znížiť užívanie ATB, zdravá životospráva počas tehotenstva, dojčenie a ak nie je možné dojčiť podávať hydrolyzované formuly kravského mlieka.
MUDr. Monika Michňová, detská lekárka
