Porušenie tejto rovnováhy a odpoveď organizmu na záťažový podnet sa nazýva stres a vyvolávajú ho stresory, medzi ktoré patrí aj intenzívna fyzická záťaž. Doterajšie poznatky naznačujú, že rekreačný šport alebo primerané krátkodobé telesné cvičenie 3-4 krát za týždeň v trvaní 15-60 min pri 40-60% intenzite maximálnej spotreby kyslíka (VO2 max) má na imunitný systém stimulačné účinky, prípadne jeho aktivity výraznejšie neovplyvňuje. Naproti tomu dlhotrvajúci a intenzívny tréning, ktorý je súčasťou vrcholového športu (viac ako 5 krát za týždeň pri viac ako 80 % VO2 max) bez nedostatočnej regenerácie, môže pôsobiť imunosupresívne – teda znižovaním obranyschopnosti jedinca. Cieľom dobrého a vyváženého tréningu je dosiahnuť VŠEOBECNÝ ADAPTAČNÝ SYNDRÓM, čo je vytvorenie nového ustáleného stavu, pri ktorom je organizmus schopný podať mimoriadny fyzický a s tým spojený aj psychický výkon.
Po akútnej fyzickej záťaži vzniká krátkodobá prechodná imunosupresia – obdobie zníženej imunitnej odolnosti (tzv. imunosupresívne okno - „the open window“), ktorá môže pretrvávať približne 3 – 12 hodín. Na stupeň imunosupresie možno usudzovať na základe zmien v hodnotách viacerých imunitných ukazovateľov. Z nich medzi najvýznamnejšie patrí zníženie hladiny sekrečného IgA v slinách a počtu cirkulujúcich NK-buniek (prirodzené zabíjače), ktoré sú najaktívnejšie pri obrane proti vírusovým infekciám. Pri nedostatočnej regenerácií a opakovanej prechodnej imunosupresii môže dôjsť k takzvanému prekrytiu otvorených okien a tým k zníženiu imunitnej odolnosti organizmu. Intenzita a doba trvania týchto zmien závisí od druhu športu, formy a namáhavosti tréningu (športového výkonu), individuality jedinca - najmä jeho zdravotného a nutričného stavu. Rovnako intenzívny a namáhavý dlhodobý tréning v rôznych druhoch športu nemusí rovnako negatívne ovplyvňovať funkciu imunitného systému. Značné rozdiely sú aj v stupni fyzického zaťaženia pri vlastnom športovom výkone a tým aj jeho vplyve na imunitné mechanizmy. Napr. vrcholový výkon šprintéra na 100 m nevyvolá zásadnejšie zmeny v jeho imunitných ukazovateľoch, kým u vytrvalca po dobehnutí maratónu možno pozorovať pretrvávanie obdobia zníženej imunitnej odolnosti aj niekoľko dní.
Vrcholoví športovci, ktorí vykonávajú dlhodobú fyzickú záťaž, sú náchylnejší na recidivujúce infekcie horných dýchacích ciest, dlhodobé vírusové infekcie, postvírusový chronický únavový syndróm (letargia, depresie, nadmerná spavosť, nočné potenie, zvýšená únavnosť, bolesti svalov...) a zvýšený výskyt zranení. Pri prevencii porúch imunitnej odpovede sa pre svoje imunomodulačné pôsobenie môžu uplatniť aj niektoré látky, pôsobiace nešpecificky – ako napr. betaglukány, ku ktorým patrí aj Imunoglukan P4H®. Predstavuje látku prírodného pôvodu, patriacu do skupiny biologicky aktívnych polysacharidov. Imunoglukan je vlastne unikátnym komplexom alfa a betaglukánov, ako aj chitosanových a chitínových štruktúr, stimulujúcou a optimalizujúcou imunitnú odpoveď. Zdrojom môžu byť steny buniek pekárskych kvasníc, zrná niektorých obilnín a vyššie huby. Imunoglukan sa získava patentom chráneným spôsobom z hlivy ustricovej (Pleorotus ostreatus). Imunomodulačný účinok glukánov sa prejaví v lepšej ochrane pred vírusmi, parazitmi, baktériami a pri záťaži organizmu fyzickým a/alebo psychickým stresom.
Následkom imunosupresie – zníženej obranyschopnosti - vyvolanej dlhodobým a nadmerným tréningom (prípadne pretekmi) možno do určitej miery predchádzať vhodnou úpravou času potrebného na regeneráciu, dobre vyváženou diétou obsahujúcou všetky potrebné makro- a mikronutrienty a podávaním imunomodulačných preparátov, ku ktorým patrí aj Imunoglukan P4H®. Naše výsledky, v zhode s odbornou literatúrou, poukazujú na pozitívne využitie tohto preparátu a jeho vlastností v prevencii pri recidivujúcich infekciách horných dýchacích ciest u športovcov. Vhodnosť ich využitia, osobitne pre vrcholového športovca, by mal vždy posúdiť športový lekár v spolupráci so športovým imunológom, ktorého profesia sa v rámci športovej medicíny začína vo vrcholovom športe uplatňovať.
Zdroj: archív článkov Imunoblog
Autor: MUDr.Katarína Bergendiová, PhD., klinický imunológ a alergológ
