Mladí ľudia s rozmanitými záujmami, špecifickými potrebami, občasne šialeným elánom či deprimovanou náladou a životom ako na hojdačke. Študenti. Koluje o nás veľa legiend, príbehov a zážitkov, a predsa sme bežnou súčasťou populácie. Aj medzi nami však nájdete stereotypy, ktoré niektorým lezú na nervy, napriek tomu sa nás však držia ako kliešte. V dnešnom blogu si predstavíme najrozšírenejšie z nich.
1) Študent- mamičkin maznáčik
Každý sa vo svojom študentskom či bežnom živote určite stretol so študentom- maznáčikom. Vyznačuje sa silnou nesamostatnosťou, potrebou žiadať o pomoc aj s najväčšou banalitou či prenechaním zodpovednosti na druhých. Nečudo, že pri vstupe do jeho izby ostaneš prekvapený množstvom neopratých vecí či kopou neodnesených smetí, na ktoré bol zvyknutý, že ich uprace niekto namiesto neho. Život na internáte má však jednu skrytú výhodu, akou je učenia sa zodpovednosti a samostatnosti. Keď už aj poznáte tento typ študenta osobne, vedzte, že odsťahovať sa od rodičov bolo pre neho samo o sebe obrovskou výhrou, z ktorej sa spamätáva doteraz. Odporúčame ho teda malými krokmi smerovať na cestu samostatnosti a byť mu oporou vo chvíľach neistoty.
2) Študent- chcem to a ideálne hneď
Ďalším stereotypom je študent, ktorý by chcel mať všetko ako na zlatom podnose a ideálne ešte v tej istej sekunde, v ktorej dopovedal svoju požiadavku. Tento študent sa okrem iného vyznačuje netrpezlivosťou, občasným hundraním alebo nedočkavosťou. Nerobí mu problém adresovať svoje požiadavky širokému okoliu zahrňujúce kamarátov, rodinu, sociálne siete, ubytovacie oddelenie či prednášajúcich na prednáškach. Jeho hlavným cieľom je dostať odpoveď v najkratšom možnom čase, čo môžeme prirovnať závodom formule F1. Nanešťastie s tým rozdielom, že za získanú informáciu nedostane vyleštený pohár, ale iba dobrý pocit. Výhoda tohto typu je, že ho môžeme ohovárať, koľko chceme. Až potiaľto tento text určite nedočítal − medzitým už opravuje niekoho, kto sa mýli o dve diskusie vedľa.
3) Študent- všetko je zlé
Nesmieme zabudnúť ani na stereotyp študenta, ktorý sa neustále na niečo sťažuje. Jeho prirodzeným prostredím sú sociálne siete a najobľúbenejšia činnosť komentovanie príspevkov či vytváranie memečiek. Neurazí sa ani na nejaký ten lajk, či podporenie diskusie, do ktorej sám dáva veľa podnetov. Väčšinou ide o človeka so všeobecným zameraním a prehľadom o všetkom, čo sa mihne, aby hneď vedel okomentovať, čo všetko je zle. Pozor by sme si mali dať aj na jeho základňu verných kamarátov, ktorí podporia každé jeho sťažovanie. Ak s jeho názormi nesúhlasíte, je veľmi dôležité o tom komunikovať opatrne, aby ste nepodráždili jeho ego, čo môže vyvolať len ďalšiu lavínu hejtu. Ale skúsme na nich byť milí – keď pre nič iné, tak aspoň pre ten údiv v ich tvári: to nečakajú.
4) Študent- partyman Barney Stinson
Ďalším obľúbeným stereotypom je študent, ktorý nevynechá žiadnu spoločensky ladenú akciu. Jeho revírom je klub vo všeobecnom ponímaní − je jedno aký, hlavne aby v ňom niečo hrali a aby celý večer netrpel suchotami. Tento študent sa vyznačuje veľkou výdržou, ladnými pohybmi a hypnotizujúcim očným pohľadom. Vo všeobecnosti je to skôr nočná sova, ktorá to má ale o to ťažšie na prednáškach, kde sa len veľmi ťažko sústredí na výklad. Spoznať ho môžete aj podľa nezabudnuteľných príbehov, ktorými zabáva svoje okolie. Kým svoj životný štýl nereprezentuje uvrieskanými verziami ľudových pesničiek o pol štvrtej ráno na chodbe, tak máme partymanov a partywomanky radi. Bez nich by to bola nuda.
5) Študent, ktorého ste si nevšimli
Takmer by sme zabudli na posledný rozšírený stereotyp tichého, introvertného študenta, ktorého buď poznáme ako šedú myšku alebo ho nepoznáme vôbec. Na verejných priestoroch ho spozorujeme len ťažko, nakoľko ide naozaj o ojedinelý úkaz väčšinou spojený s primárnymi, neodkladnými potrebami ako napríklad zabalenie jedla v Eate, vynesenie koša alebo samotný odchod domov. Keby vám však dovolil nahliadnuť do jeho súkromia, spoznali by ste šikovného streamera, sčítanú knihomoľku alebo kryptomaniaka so súkromnou zbierkou NFTčiek. V každom prípade na neho treba veľmi opatrne a s rozvahou, no určite sa s ním oplatí dať do reči. Nikdy nevieš, či o pár rokov nebude tento človek šéfovať firme, v ktorej budeš náhodou pracovať.
Poznáte ešte iný stereotyp, ktorý sa vám vynoril pri čítaní nášho blogu? Dajte nám o ňom vedieť v komentári.
