Ani sme sa ešte nestihli poriadne zabývať v priestoroch fakúlt a už sa na nás valí ďalšie skúškové obdobie. Toto skúškové však nebude zahalené rúškom technológií, ani látkovým rúškom, ale bude to také naozajstné, prezenčné, stresové a pre viacerých z nás premiérové. Tesne pred jeho bránami sme sa rozhodli poskytnúť vám zopár užitočných rád a tipov, ako sa precvičiť v zapamätávaní si učiva. Na konci článku vás dokonca čaká lukratívny zdroj, ktorý nám poskytol nejaké to eso v rukáve.
1. Memorujete alebo sa snažíte pochopiť?
Najpodstatnejšia vec, ktorú by ste mali pri učení aplikovať, je pochopenie. Darmo sa budete memorovať názvy procesov, ktoré neviete ani vysloviť, a ich 45 delení na nadväzujúce podprocesy, keď nechápete význam týchto slov. Je to ako s cudzími slovami, ktoré nám samé o sebe nedávajú zmysel. Máme pre vás však jeden zabudnutý fakt – ľudia myslia v obrazoch. Teda ak napíšeme slovo glabella, mnohým z vás to nič nepovie, a keby sme sa vás zajtra opýtali, isto by ste si na toto slovo nespomenuli. Iné by to bolo, keby sme vám povedali, aby ste sa pozreli do zrkadla a na tvári nahmatali miesto medzi obočím, ktoré sa inak volá glabella. V tomto momente sa vám pojem spojil s obrazom, ktorý ste najprv videli a neskôr si ho budete vedieť vybaviť alebo predstaviť. Toto slovo teda pre vás nebude len prázdnym pojmom, na ktorý ľahko zabudnete, ale konkrétnym názvom, ktorý sa vám v mozgu prepojil s obrazom. Podobne to funguje aj pri iných pojmoch. Ak sa ich len mechanicky učíte bez nejakého významu alebo obrazu, váš mozog ich nespracuje a nezapamätá si ich tak dobre, ako keď ich prepojíte s obrazom a významom.
2. Rozdeľujte a panujte
Keď už sa bavíme o pojmoch, jeden múdry človek mi raz dal pomôcku. „Keď sa učíš cudzie slová, ktoré sa ti ťažko zapamätávajú, snaž sa ich rozdeliť a pochopiť ich.“ Najprv som nechápala, ako môžem slovo rozdeliť a ako mi to môže pomôcť v zapamätávaní. Ukážeme si to však na príklade. Slovo antidemokratizmus. Môžeme si ho rozdeliť na predponu anti-, ktorá sa používa s významom proti- a vyjadruje protiklad. Ďalej máme slovo démos prebraté z gréčtiny s významom ľud a krátia s významom moc. Keď si to teda spojíme dokopy, zistíme, že slovo antidemokratizmus vyjadruje myslenie, ktoré nesúhlasí s mocou ľudu. Toto delenie slov nám môže pomôcť aj v iných príkladoch. Keď uvidíme niekde slovo s predponou anti-, už vieme, že sa jedná o protiklad. Stavíme sa, že teraz už chápete, čo sú to napríklad antidepresíva. A len tak pre informáciu. Slovenský jazyk má obrovské množstvo rôznych slovenských aj cudzojazyčných predpôn. Každá má svoju funkciu a používa sa pri rôznych slovách, aby upravila ich význam. Práve táto informácia vám uľahčí učenie sa rôznych ťažkých pojmov, nakoľko sa už nebudete učiť každé slovo zvlášť, ale budete sa ho snažiť pochopiť. Schválne, čo asi môže znamenať nonkonformita, bilingvizmus, abnormalita alebo dysfunkcia?
3. Myšlienkové mapy
Niektoré metódy sú žiaľ také, že si vyžadujú nejaký ten čas na prípravu. Pri metóde myšlienkových máp si musíte najprv nájsť chvíľu navyše, aby ste si ich pripravili. Má však jednu skrytú výhodu. Už počas toho, ako si myšlienkové mapy budete pripravovať, budete spájať súvislosti, rozmýšľať nad nimi a predstavovať si ich, budete zapájať mozog a pamäť. Takže kým budete mať mapu hotovú, máte polovicu vedomostí v hlave. Ak ju teda robíte na 100%. Aby sme ale vysvetlili, o čo tu ide. Myšlienková mapa začína hlavným problémom, nadpisom alebo obsahom učiva napísaným v strede papiera. Od neho sa odvíjajú hlavné čiary, teda kapitoly alebo odseky textu s hlavnými myšlienkami. Myšlienkovú mapu používame, keď si potrebujeme zapamätať veľa súvislostí alebo delení. Jej výhodami je napríklad využívanie rýchleho myslenia a logiky. Keď budete dávať vedomosti na papier, pozriete sa na nich akoby zvrchu, budete mať nad nimi prehľad a skôr medzi nimi odhalíte skryté súvislosti, ktoré si už len stačí zapamätať. Ďalšou výhodou je, že ak sedíte nad poznámkami a skriptami a neviete, ako ďalej, máte pocit, že sa točíte stále dookola, táto metóda sa vám bude zdať ako vykúpenie. Proces učenia vám hneď príde ako hravý a inšpiratívny, zapojíte aj kreatívnu časť svojho ja a ľahšie si zapamätáte učivo.
4. Neučte sa sami
Ak ste už využili doterajšie triky, podeľte sa s nimi s ostatnými a vyskúšajte si ich spolu. V psychologických materiáloch na nás vyskakuje tvrdenie „Človek je tvor spoločenský“ a nie je to inak ani pri učení. Učivo, ktoré si budete opakovať s kamarátmi, si zapamätáte lepšie, ako keď budete sedieť za knihami v prázdnej internátnej izbe. Keď sa budete so spolužiakmi učiť spolu, napríklad formou dávania si otázok z učiva, lepšie si ho zapamätáte. Učivo budete vidieť, budete o ňom počuť a budete o ňom spoločne uvažovať. Zapojíte viaceré zmysly, učivo sa vám prepojí so zážitkom a pri otázke na skúške si spomeniete, ako sa vás toto isté pýtal spolužiak a ako vás pri vašej nesprávnej odpovedi opravil a povedal vám, ako to je naozaj. A presne tak ste si informáciu zapamätali a teraz ju môžete vytasiť priamo pred prednášajúcim.
5. Nastavte sa
To, čo budete tesne pred skúškou zaručene prežívať, je stres. Je to úplne pochopiteľná a prirodzená reakcia, ktorú vieme len ťažko skrotiť. Z hodín biológie, ale aj z praxe vieme, že stres sprevádzajú aj nejaké tie psychosomatické príznaky, ako napríklad dýchavičnosť, potenie, trasenie tela alebo zasekávanie hlasu. A to nie sú zrovna prejavy, ktoré vieme vypnúť stlačením zázračného tlačidla. Na čo však má každý z nás vplyv, je nastavenie samého seba. Ak si popri týchto fyzických prejavoch stresu budeme ešte v hlave dookola nadávať, akí sme neschopní, akú máme zlú pamäť a že túto skúšku isto nedáme, je veľká pravdepodobnosť, že to tak aj naozaj dopadne. V skutočnosti tým vysielame do mozgu signál, že si na vedomosti vlastne ani nemá spomenúť. Naopak, keď sa budeme povzbudzovať, že to dáme a že si isto na všetko, čo sme sa učili, spomenieme, vysielame tento signál aj do mozgu. Teda máme tu výhodu dva v jednom – mozog si skôr spomenie a my prichádzame na skúšku v nádeji a nie v zúfalstve a s predstavou dopredu prehratého boja. Samozrejme, nefunguje to, ak ste sa na skúšku neučili. V tomto prípade si mozog nemá na čo spomenúť, jedine ak na zabudnutý zaujímavý príklad z prednášky, na ktorej ste náhodou dávali pozor.
Ak by ste si chceli prečítať aj iné zaujímavé techniky a cvičenia na zlepšovanie pamäte, určite siahnite po knižke 100% pamäť od Jekateriny Dodonovovej, z ktorej sme čerpali aj do tohto článku. Držíme vám palce pri všetkých skúškach, ktoré na vás čakajú.
