Medzi všetkými správami o lockdownoch, opatreniach, režimoch OTP a OP +-x:% zrazu správa o tom, že sa konečne vrátime do prednáškových miestností, svieti ako upozornenie na vybitý telefón. Na rozdiel od neho je však konečne potešujúca. Predstava toho, že sa po tom nekonečnom čase zvítame so spolužiakmi (pre tých, ktorí nemali 2 roky možnosť vidieť svojich spolužiakov v HD kvalite), že sa budeme musieť nachystať na prednášku a že sa znova budeme všetci spolu tlačiť v 39, práve naberá hmotnejšie kontúry. To však so sebou prináša stres z toho, ako to bude prebiehať. Mám všetko? A čo mi na prednášku vôbec treba? Kam to vlastne mám ísť? V prípade, že si aspoň na jednu otázku odpovedal veľké „NEVIEM“, odporúčame ti začítať sa do dnešného blogu/ textu.
1) Pamäť skrýva poklady
Vieme, že to bolo dávno, ale skús sa zamyslieť, aké to bolo, keď si na prednášky ešte chodil. Vošiel si do prednáškovej miestnosti, sadol si k spolužiakovi, vytiahol nejaký ten papier a pero a čakal, kedy do miestnosti vstúpi ten, koho budeš teraz aspoň dve hodiny počúvať. A tu máme prvé dve veci, bez ktorých sa na prednáške nezaobídeš. Poznámkový blok alebo zošit a pero. Pri pozornom počúvaní z prednášky určite odídeš o niečo múdrejší, ale aby si si tie múdrosti vedel pripomenúť aj na skúške, je ideálne si ich zapisovať. Psychológovia túto metódu chvália aj preto, lebo vďaka písaniu využívame viaceré zmysly, tým pádom poznatky ostávajú dlhšie v našej pamäti, nakoľko prešli viacerými zmyslami. Keď na prednáške len počúvaš, je to tiež fajn- veci, ktoré počuješ si môžeš predstaviť, dať im zmysel. Keď ale prednášajúci hovorí o nejakej teórii alebo o delení pojmu na XY kategórií, je len veľmi malá pravdepodobnosť, že si to všetko zapamätáš. Naopak, keď si píšeš poznámky, zapájaš pri tom sluch aj zrak, teda poznámky sa ti ukladajú aj v senzorickej pamäti. Možno práve preto tvoja spolužiačka používa 8 zvýrazňovačov rôznej farby (nie je infantilná, ako si si to 5 rokov myslel, iba využíva schopnosti senzorickej pamäte).
2) A kde to máme?
Miesto, kde sa nachádza budova, v ktorej budeš mať prednášky, je snáď jednoduché nájsť (ak nie si z PdF UK a nemáš tri rôzne budovy alebo z PriF UK, ktorá je stelesnením slova bludisko, kde zablúdi aj prednášajúci, nielen študent- prvák). Keď sa už nachádzaš v správnej budove, ďalším krokom je pozrieť sa na rozvrh a nájsť na ňom číslo a polohu miestnosti. To sa však na každej fakulte líši. Niektoré fakulty sú rozdelené na časti, pričom každá má svoje písmeno a za ním sa nachádza číslo miestnosti (napríklad A17). Niektoré fakulty majú najprv písmeno budovy, do ktorej máš ísť a potom sa nachádza číslo miestnosti (napríklad N328- Nová budova). Aby to však nebolo také jednoduché, dávaj si pozor aj na čísla. Prvé číslo je väčšinou označenie poschodia, na ktorom sa miestnosť nachádza a zvyšné čísla označujú len danú miestnosť (napríklad 120- 1. poschodie, miestnosť 20). Pre nováčikov, ktorých naozaj čaká prvé vstúpenie na pôdu fakulty, je dobré nájsť pri vstupe mapu budovy alebo vrátnika, ktorý vás nasmeruje. Rada od skúsených, spoločensky naladených študentov- skús sa spýtať okoloidúceho, na prvý pohľad menej zmäteného študenta, ktorý by ti vedel poradiť viac ako mapa z minulého storočia, či vrátnik z rovnakého obdobia.
3) Na ceste za dobrodružstvom
Keď už vieš, kde je tvoj cieľ, je dobré zistiť si aj to, ako sa k nemu dostať. Fakulty sú po celej Bratislave, tak aby sa ti nestalo, že sa ocitneš niekde, kde prednášku rozhodne nemáš. Keď ti navigácia vypľula, kde sa miesto nachádza, určite ti ukázala aj najlepšiu cestu, ako sa k nemu dopraviť. A tu prichádzame k obľúbenému typu prepravy študentov- autobusy. V prvom rade si daj pozor, aby si nastúpil do toho správneho a aby ťa ten správny odviezol tým správnym smerom (upozornenie: medzičasom sa zmenili čísla trolejbusov, takže budeš zbytočne čakať na 201). Keď si toto zvládol, nezabudni na obávané povolanie revízora a radšej si kúp lístok. Alebo ešte lepšie, električenku, vďaka ktorej sa nebudeš musieť vyhovárať, že na zastávke nebol automat alebo že na karte nemáš peniaze. A už ti stačí len vystúpiť na správnej zastávke. Nie je to také ťažké, ale prvé jazdy bývajú vždy dobrodružstvom. Po čase možno zistíš, že z Mlynskej doliny s tebou chodia ďalší traja spolužiaci a táto stresujúca cesta sa zrazu zmení na zážitok pretkaný vtipnými historkami a zážitkami z online výučby. Ani nevieš ako a zrazu si našiel svojich spriaznených spolužiakov, čo by sa ti v online prostredí asi nestalo.
4) Povinnosť socializovania sa
Nezabudni aj na to, že sa blíži čas, keď sa buď zvítaš so spolužiakmi alebo konečne uvidíš tváre z obrazovky prvýkrát aj naživo. A to sa teda priprav na poriadnu zmenu. Už to nebudú tie zaspaté tváre s kruhmi pod očami v pozadí s neupratanou posteľou, ale upravení a vyobliekaní študenti a študentky. Podobne sa to v prezenčnej dobe bude očakávať od teba. Už nemôžeš na prednášku prísť o dve minúty dvanásť s rannou kávou vo svojom obľúbenom hrnčeku, ale pripravený s poznámkovým zošitom alebo notebookom v ruke a ideálne plný sústredenosti. Socializácie sa tiež týkajú tvoje vzťahy so spolužiakmi. Už si nemusíte o všetkom, čo sa počas prednášky udeje, písať v súkromnom chate. O všetkých pikoškách sa môžete porozprávať naživo, zasmiať sa na nich a dokonca byť pri tom všetkom face to face. Čo je všetko super, ak nie si introvert. Vám introvertom už len so smútkom dodávame, že sa na to jednoducho musíte opäť raz psychicky pripraviť. Zmenu očakávaj aj vo funkciách prezenčnej výučby. Tu sa nebude dať stíšiť mikrofón, takže ak sa chceš porozprávať so spolužiakmi, využi na to okná v rozvrhu, inak čakaj škaredé, pohoršené pohľady. Vypnúť sa nedá ani kamera, takže sa skús tváriť vľúdne a zainteresovane. A keď chceš niekomu hodiť srdiečko, skús to menej okato a diskrétnejšie.
5) Hurá, spoločné obedy
Prezenčná výučba so sebou prináša aj rozmýšľanie nad tým, čo budeš počas toho trojhodinového okna robiť. Namiesto vysávania, varenia, domácich prác či pozerania seriálov to bude musieť byť niečo, čo vieš spraviť v blízkosti fakulty, aby si sa stihol vrátiť na ďalšie prednášky. Niekde medzi možnosťami sa ti určite objavili aj spoločné obedy so spolužiakmi. A nehovor, že ti to nechýbalo. Ten náhly stres, keď pomaličky papkáš hovädzie na šťave, a tu zrazu spolužiačka pri pohľade na hodiny stŕpne, nakoľko vám všetkým o dve minúty začína prednáška s postrachom fakulty. A ešte väčší stres, keď to povieš nahlas a za tebou zrazu zavŕzga stolička pod menovaným postrachom, pričom ti o sekundu cinkne správa, že sa vám prednáška posúva o 10 minút. Ale všetko je aj na niečo dobré a ty si aspoň prevetral ústa so spolužiakmi a pozdravil tú peknú čašníčku, čo v reštaurácii ešte stále pracuje. Ak si na fakulte nový alebo si teda ešte prezenčne do školy nechodil a vieš o tom, že máš v rozvrhu okno, pripomíname ti, aby si nezabudol, že tento čas musíš niekde stráviť. Ak máte na fakulte kaviareň, bufet alebo hocijaké miesto, kde si môžeš medzi prednáškami posedieť, máš vyhraté. Ak nie, stále je tu možnosť knižnice, ktorú tvoja fakulta isto má, len ju treba nájsť. Tu ti síce menučko neuvaria, ale môžeš si v pokoji niečo prečítať, či využiť čas na písanie seminárok. Tajná informácia z rektorátu: onedlho sa na Štúrovej pri PraF UK a FiF UK otvorí priestor ideálny na stretnutie sa so spolužiakmi, písanie úloh či posedenie pri kávičke.
Veríme, že sa pri prechode z online priestoru do reality nedostaneš do žiadnej traumatickej situácie, keď zistíš, že si zabudol, ako fungujú ľudia, ale že ti táto zmena prinesie len pozitíva (tie všeobecné, nie tie s príznakmi). Držíme ti palce vo všetkom, čo ťa tento letný semester čaká a dúfame, že všetko hravo zvládneš.
Zabudli sme na niečo, čo ti prinesie letný offline semester? Daj nám vedieť do komentára a ukáž, že si nezabudol, ako funguje realita.
