To, čo bola doteraz len temná minulosť na zožltnutých stránkach našich učebníc, sa stalo desivou realitou. Zovšadiaľ sa na nás valia informácie o aktuálnom dianí na Ukrajine, ľudia sa boja, utekajú, krútia hlavami nad situáciou. Všade panuje strach a neistota. Do tejto depresívnej a pochmúrnej nálady sa však vkráda malinký lúč svetla a nádeje. Pomoc. Už dlhý čas sme na internetových stránkach a sociálnych sieťach nenašli toľko príspevkov s ponukami pomoci. Tak dlho ľudia pozerali len na seba, že v dobe, keď každá druhá správa hovorí o nezištnej a dobrovoľnej pomoci úplne cudzím ľuďom, sme len očarení tým, akými rôznymi spôsobmi si vieme navzájom pomáhať a že sa to naozaj dá. V dnešnom blogu sme zhrnuli pár tipov, ako aj my, študenti, môžeme podať pomocnú ruku.
1) Snaž sa pochopiť..
Ľudia, ktorých sa vojna dotkla žili presne taký život ako my. Ráno vstali, išli do práce, do školy, prišli domov, išli von s kamarátmi, venovali sa svojim záľubám a navštevovali sa navzájom. Tento známy kolobeh života však narušilo niečo, čo im nedovoľuje robiť toto všetko. Naopak, donútilo ich to odísť od všetkého, čo poznajú, len aby si zachránili životy. V snahe aspoň dočasne im pomôcť a zabezpečiť im aspoň primárne potreby, sa viacerí ľudia a organizácie rozhodli podať pomocnú ruku. Medzi nimi sme aj na internátoch Družba UK vymedzili niekoľko miest pre ukrajinských rodinných príslušníkov našich študentov a zamestnancov. Pre ubytovaných študentov to môže byť teraz trochu zmena, keď namiesto izbovíc a hlasnej hudby budú počúvať plač detí. Napriek tomu vás žiadame o ohľaduplnosť a trpezlivosť.
2) Materiálna pomoc
Vieme, že my ako študenti nie sme práve skupina ľudí, ktorí majú všetkého dostatok až prebytok. Keď sa ale pozrieme na ľudí, ktorí prichádzajú z ukrajinských hraníc, vidíme takých, ktorí nemajú ani to. Preto ak by ste im predsa len chceli pomôcť nejakým materiálnym spôsobom, môžete využiť jednu zo zbierok, ktoré sa konajú aj na internátoch. Na Družbe sa táto zbierka nachádza v Študovni na D2, kde je vyhradené miesto na všetko, čo by ste chceli rodinám študentov a zamestnancov dať. Ak ste ubytovaný na Mlynoch UK a tiež by ste chceli materiálnym spôsobom pomôcť, pár ukrajinských študentov UK organizujú každý deň 20.30 h zbierku vo vestibule na Štúraku. Vopred vám všetkým ďakujeme za ústretovosť a pomoc.
3) Využi svoj potenciál
Materiálna pomoc však nie je jediný spôsob, akým sa môžeme zapojiť do pomoci. Ak viete rozprávať ukrajinským alebo ruským jazykom, stránka ktopomožeukrajine.sk hľadá ľudí do telefonického centra. Situácie často nie sú len o zabezpečení pomoci, ale aj o organizácii. Ťažko sa ako človek s inou národnosťou a jazykom dohovoríte v cudzej krajine. Preto je aj táto forma pomoci veľmi potrebná. Ako dobrovoľník sa môžeš tiež zapojiť do pomoci. Buď cez rôzne organizácie, ktoré poskytujú pomoc na hraniciach, ale aj tu na Slovensku pri rôznych zbierkach, kde sa vyzbierané veci triedia, nakladajú do áut a prevážajú. Pomocných rúk nikdy nie je dosť a tá tvoja sa niekde tiež určite zíde.
4) Buď tu pre nich
Možno si o nich doteraz nevedel, možno si sa o nich doteraz nezaujímal, ale sú tu. Na UK študuje veľa ukrajinských študentov, je možné, že niektorí z nich sú tvojimi spolužiakmi. Rozhliadni sa okolo seba, porozprávaj sa s nimi, buď tu pre nich. Pravdepodobne sú totiž v situácii, keď sa nemôžu vrátiť domov, keď nemôžu vidieť svojich rodičov a blízkych. Ukáž im, že tu nie sú sami. Ukázali sme, že sa vieme zaujímať o druhých, vyskúšaj to aj ty. V situácii, v akej sa nachádzajú, im dobre padne každý záujem o nich. Pýtaj sa ich, či náhodou niečo nepotrebujú. Rodičia im teraz asi nebudú vedieť pomôcť, ale stále si tu ty, spolužiak, spolubývajúci, kamarát z posilky, či spolusediaci v Eate. Zabezpeč im to, aby v situácii, keď môžu prežívať psychické bolesti a pocity úzkosti, mali zabezpečené aspoň všetky primárne potreby. To však platí aj pre študentov z iných krajín. Aj naši spolužiaci z Ruska či Bieloruska sa často ocitli v neistote, rodičia im nemôžu poslať peniaze, veľakrát sú cieľom negatívnych komentárov. Pripájame sa k výzve našich študentských podpredsedov Akademického senátu, ktorí napísali (https://uniba.sk/spravodajsky-portal/detail-aktuality/back_to_page/univerzita-komenskeho/article/posolstvo-rektora-uk-a-vedenia-studentskej-casti-akademickeho-senatu-nasim-ukrajinskym-a-rusk/): „Za vojenskú agresiu nemôže nikto z nás, no my všetci budeme čeliť dôsledkom humanitárnej krízy. Teraz musíme držať spolu, nebude to ľahké.“
Ak náhodou viete o nejakej inej forme pomoci a chceli by ste, aby sa o nej dozvedeli aj ostatní, dajte nám vedieť v komentári.
Buďme aj my, študenti, malými svetlami nádeje pre tých, ktorí to teraz najviac potrebujú.
