Mala som dnes iný program, ale asi si konečne došijem tie svoje zelené letné šaty, veď o pár dní bude opäť horúco. Vraj...tak hovoria tí, čo počasie predpovedajú. Tie zelené šaty by sa ti nepáčili. Nie sú podľa tvojho gusta. Mne je to však jedno. Hneď ako som v obchode s látkami uvidela tú zelenú, nevedela som jej odolať. To som celá ja... len zhmotniť to do tej mojej predstavy...
A už som si k tým šatám dnes aj náušnice kúpila.
Stále prší...stojím na balkóne a nechám sa hypnotizovať kvapkami. Vystriem ruku, či sú naozaj také studené ako vyzerajú. Sú presne také...také ako niektoré tvoje slová, ktoré bolia.
Dala by som si cigaru. Sadla by som si do kresla na balkóne, nohy vyložila na parapetnú dosku, začítala sa do dávno rozčítanej knihy a poťahovala si z cigary. Asi skúsim ešte jednu od braška vydrankať, keď pôjdem na víkend domov. Možno ešte budem mať niekedy chuť.
Prestáva pršať. A tak príjemne sa ochladilo. Myslím, že šaty ešte chvíľu počkajú. Ešte neprišiel ich čas. Neviem sa odpútať od myšlienok na teba. Napriek všetkému...
Asi pôjdem upratovať. Zatiaľ len v byte.
Aj keď by som si asi mala najprv upratať v sebe.
Vydezinfikovať sa. Zvnútra. Zvonka. Zovšade.
