Gabriela Ištoková
Každý máme svoj rolák na dušu
Určite aj vy jeden taký máte. Alebo jedného? Rolák na dušu nie je nikto iný ako priateľ, spriaznená duša či naše druhé ja. Nazvite si ho ako chcete. Trebárs aj rolákom na dušu.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
"Chceme byť milovaní. Ak sa nám to nepodarí, chceme byť obdivovaní. Ak sa nám ani to nepodarí, chceme byť obávaní. Ak sa nám ani to nepodarí, chceme byť nenávidení a opovrhovaní. Jednoducho chceme v tých druhých prebudiť nejaké emócie, lebo duša sa trasie pred prázdnotou a túži po kontakte za každú cenu." (Hjalmar Söderberg, Dr. Glas) Zoznam autorových rubrík: Priatelia, Trochu filozofujem, Pokus o poéziu, Súkromné, Nezaradené
Súkromné
Gabriela Ištoková
Neber to osobne
To si mi povedal, vraj neber to osobne. Ale to, čo sa stalo, bolo až príliš osobné.
Gabriela Ištoková
Babove leto
Alebo ak chcete - babie leto. Bolo krásne ten minulý týždeň, že? Mne sa ho nepodarilo vychutnať si ho naplno kvôli nádche. Ale víkend to všetko nahradil.
Gabriela Ištoková
Pozbierané...
Nekonečné koľajnice. Pár vozňov za unavenou lokomotívou. Svet za oknami vlaku taký rôznorodý a predsa stále ten istý. Cesta, ktorou chodievam pravidelne už pár rokov.
Gabriela Ištoková
Nový začiatok
Sedím na balkóne s nohami v ponožkách vyloženými na parapetnej doske. Na očiach okuliare, lebo slniečko sa tak milo a nevtieravo, ale hlavne konečne, hlási o slovo. Nasávam jeho energiu. Po dňoch upršaných a zamračených konečne krásny deň.
Gabriela Ištoková
Vtedy a dnes
Autobusová a železničná stanica. Cesta zo stanice do práce. Hlavná ulica. Električka číslo 6 a cesta do podnájmu. Asi toľko som poznala z Košíc, keď som sem pred 5 rokmi prišla.
Gabriela Ištoková
Pomóóóc, asi starnem
Prešlo už pekných pár mesiacov, odkedy som si na tvári objavila pravé vrásky. Také tie, viete...mimické či ako sa im hovorí. A utešovala som sa tým dlho. Ja nestarnem, ja len "zúrivo" gestikulujem svalmi svojej tváre, t. j. usmievam sa, mračím, strúham grimasy (tak vraj tieto vrásky vznikajú).
Gabriela Ištoková
Upršaná nedeľa
Od rána prší a nepríjemný chlad v spojení s dažďom sa mi nedobrovoľne vkráda pod kožu. Dívam sa cez okno na zamračenú oblohu a do mojej duše sa vkráda tieň smútku a beznádeje.
Gabriela Ištoková
Cez okno
Sadla si na balkón. Chrbtom k celému svetu a čelom k oknu do svojho bytu. V ruke cigara a pred očami za oknom celý jej svet. To okno nebolo len obyčajným oknom, bolo to okno do jej duše.
Gabriela Ištoková
Také obyčajné naj...
...alebo tiež by som ich mohla označiť ako "moje naj". Tieto obrázky mi pripomínajú moju rodinu, neustále cestovanie medzi starým a novým domovom, zopár zážitkov z ciest, ale hlavne sú mi z určitých dôvodov blízke. Každý z nich teší moju dušu iným spôsobom, pri každom z nich sa mi vyjavia ľudia a s nimi spojené udalosti. Tieto obrázky nie sú najkvalitnejšie, najkrajšie či najzaujímavejšie. Sú naj takým iným spôsobom. Sú naj pre mňa...
Gabriela Ištoková
Vyšší level
Niečo zvláštne. Tak to povedal. Ona a on boli niečo zvláštne. Nie nóbl, extra...ale jednoducho to, čo bolo medzi nimi bolo iné. Možno horšie, možno lepšie...záleží na tom, ako sa na to kto pozrie. Oni dvaja to vedeli. Oni chápali všetko to, čo sa medzi nimi stalo aj to, čo medzi nimi momentálne je.
Gabriela Ištoková
Pomedzi kvapky
Vzala som si dáždnik, aby som cestou z práce nezmokla. Kvapky mi však zmáčali nohy a kým som prišla domov premrzla som. Áno, je horúci júl a ja tu drkocem zubami. Povedal by si, že to som celá ja. No hej, iná ako ostatní. Len pred pár dňami som jedného človeka učila, ako sa chodí pomedzi kvapky. Sama som na to dnes akosi zabudla.
Gabriela Ištoková
Nepýtajte sa, ako sa mám..
...lebo vám odpoviem, že fantasticky a ešte sa to zlepšuje. A čo ak mi budete závidieť? Alebo budete mať pocit, že to myslím ironicky a nemám k vám patričnú úctu. Tak či tak nebudete spokojní. A možno začnete špekulovať, čo som tým myslela, ako som to myslela a začnete sa pýtať. A možno jedna z vašich otázok bude začínať slovíčkom "prečo". Že prečo to hovorím?
Gabriela Ištoková
Túlanie v myšlienkach
Pred dvomi dňami som si na plochu monitora dala novú tapetu. Niežeby sa mi tá stará už nepáčila...len mi prišlo tak nejak smutno a keď sa tak teraz pozerám na ten obrázok s našim domom a dvorom, hneď je mi teplejšie a akosi inak... veď posúďte sami.
Gabriela Ištoková
Osobná recesia
O mesiac ma čaká skúška z ekonomiky. Jedna z otázok sa týka aj ekonomického cyklu, teda expanzie a recesie. V súvislosti s tým a udalosťami dnešného dňa či skôr neskorého večera mi zišlo na um pár myšlienok. Koľko lásky človek vydrží? Dokedy vie a vládze odpúšťať?
reklama
Gabriela Ištoková
Nenapísaný list
Pred pár dňami som si robila poriadok vo svojich veciach a okrem iných zbytočností som našla listový papier. Obyčajný listový papier, pripravený, aby som ho "poznačila" pár slovami či vetami pre niekoho blízkeho. Pred niekoľkými týždňami som sľúbila jednému priateľovi, že mu napíšem obyčajný list a pošlem ho obyčajnou poštou.
Gabriela Ištoková
Z Humenného do Košíc...
...to vlakom trvá asi tak hodinu a štyridsať minút. Za ten čas sa toho dá dosť stihnúť - pokecať so spolucestujúcimi, čítať si, učiť sa, či len tak sa dívať z okna. Za posledné roky som túto trasu prešla nespočetnekrát v oboch smeroch.
Gabriela Ištoková
Vianočné želanie
Stála pri okne a spoza záclony pozerala na svet vonku. Svet, ktorý sa jej zdal byť taký cudzí a vzdialený. Vonku pršalo. Fúkal nepríjemný vietor. Cítila ten chlad, cítila ako sa jej dostáva pod kožu, do vlasov, ochladzuje celé jej vnútro.
Gabriela Ištoková
List (ne)známemu II.
Môj (ne)milovaný, už nie si neznámy. Si reálny, úžasný a predsa nádherne obyčajný. Stretla som Ťa, aj keď som prestala blúdiť ulicami a hľadať Ťa. Srdce na dlani som tiež už nemala. Ale Tebe stačil jediný pohľad do mojch očí a vedel si, ako sa mi dostať pod kožu...
Gabriela Ištoková
Obyčajná jeseň
Zotmelo sa. Jej sa zdalo, že večer prišiel akosi prirýchlo. Ale bola jeseň. Bolo to obdobie, ktoré milovala. Len pred pár dňanmi kráčala uličkou v parku. Pod nohami jej šuchotali zlatožlté listy a povaľovali sa gaštany. Mal chuť rozbehnúť sa medzi stromy v parku a nazbierať si kytičku listov a hrsť gaštanov. Túžila byť bezstarostným dievčatkom a tešiť sa z krásneho dňa.
