Gabriela Ištoková
Prečo máme priateľov
Padá na mňa celý svet. A ja neviem, či mám ujsť alebo zostať.
"Chceme byť milovaní. Ak sa nám to nepodarí, chceme byť obdivovaní. Ak sa nám ani to nepodarí, chceme byť obávaní. Ak sa nám ani to nepodarí, chceme byť nenávidení a opovrhovaní. Jednoducho chceme v tých druhých prebudiť nejaké emócie, lebo duša sa trasie pred prázdnotou a túži po kontakte za každú cenu." (Hjalmar Söderberg, Dr. Glas) Zoznam autorových rubrík: Priatelia, Trochu filozofujem, Pokus o poéziu, Súkromné, Nezaradené
Padá na mňa celý svet. A ja neviem, či mám ujsť alebo zostať.
Pred pár dňami som cestou domov zbadala na zemi dva krásne gaštany. Boli nádherne lesklé, akoby len chvíľu pred tým spadli zo stromu. Neodolala som, zdvihla ich zo zeme a vo vrecku ich priniesla domov. Položila som ich na parapetnú dosku v izbe, kde pred rokom ležali červeno-žlté listy z paviniča, ktoré mi pripomínali jeseň u nás doma.
Vraj je občas lepšie nedostať to, po čom tak veľmi túžime. Na túto múdrosť si spomeniem vždy, keď stratím niečo, čo som mala na dosah ruky a nedostala som to. Len je pravda, že vtedy si neuvedomujem, že táto múdrosť platí. Na to prídem vždy až s odstupom času. A som vďačná tým, ktorí mi ublížili...
Stretávame ich denne a sú ich stovky ak nie tisíce. Niektorí prejdú okolo nás tak rýchlo, že ich ani nezaregistrujeme. Niektorí, naopak, zanechajú v nás citeľnú stopu. Stanú sa súčasťou nášho života. Či to už chceme alebo nie. Ľudia v našich životoch...
Kúpila som Ti lentilky, lebo Ty si mi nimi vždy urobil radosť. A vždy si nám tak obom pripomenul naše prvé stretnutie.