Ale začínam aj zabúdať. Zabúdam sa na seba ráno usmiať v zrkadle a popriať si pekný deň. Ak na to náhodou nezabudnem, opäť "objavím" tie svoje vrásky. A je ich každým dňom viac. A vtedy sa už na seba všemožne škerím v zrkadle a hľadám vhodnú "masku", ktorá by tie vrásky najlepšie maskovala. Bezúspešne. A akoby ani to nestačilo, našla som si šedivý vlas. Ja viem, je len jediný, ale je...a v mojich tmavých vlasoch sa vyníma ako päsť na oko.
Že to nič neznamená, že to nie sú príznaky starnutia? Naozaj máte ten pocit?
Prestala som si kupovať typicky ženské časopisy plné múdrych a zaručených rád. Namiesto toho som si predplatila Trend a na nete každý deň čítam Pravdu, Sme a Hospodárske noviny. Mojím najobľúbenejším kanálom je TA3.
Znervózňujú ma "násťroční" - svojím správaním, výzorom aj slovníkom, ktorému absolútne nerozumiem.
Pred istým čaom som začala pravidelne chodiť do fitka, aby som rozhýbala svoje kosti a zhodila nejaké to kilečko. Začiatok bol fajn, ale teraz? Aj keď mám pocit, že sa tam mordujem viac, efekt žiadny. Nebude to snáď tým, že od istého veku je chudnutie zložitejšie a pomalšie? Začínam veriť, že áno.
K úplnému prejavu "starnutia" mi chýba už len pravidelné sledovanie telenoviel, pri ktorých by som podriemkávala v hojdacom kresle s pletením v rukách a mačkou na kolenách.
Nemám mačku, hojdacie kreslo a telenovely ma nezaujímajú.
Tak snáď to so mnou nebude až také zlé, čo vy na to?