reklama

Vtedy a dnes

Autobusová a železničná stanica. Cesta zo stanice do práce. Hlavná ulica. Električka číslo 6 a cesta do podnájmu. Asi toľko som poznala z Košíc, keď som sem pred 5 rokmi prišla.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Zdá sa mi priam neuveriteľné, že už uplynula taká dlhá doba, odkedy som sa tu "nedobrovoľne" rozhodla na istý čas zapustiť svoje korene. Vtedy som nerozmýšľala nad tým či tu o 5 rokov ešte budem.

Dnes chodievam na prechádzky po bočných uličkách, hlavnej sa vyhýbam. Nie preto, že by sa mi nepáčila, skôr naopak. Spievajúca fontána a zvon urban pri Dóme sv. Alžbety uchvátil aj moju malú neter, ktorá o jeho histórii bola ochotná počúvať stále dookola.

Dnes však už poznám aj tie bočné uličky. A túlam sa nimi rada. Je pravda, že väčšinou sama so svojimi myšlienkami. O to viac si všímam ľudí okolo seba. A užívam si atmosféru mesta, ktoré sa pomaly, ale isto stáva mojim druhým domovom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Akosi mi za tie roky prirástlo k srdcu. Aj ľudia v ňom. Zvlášť niekoľko z nich, ktorých dnes nazývam priateľmi.

Veľa sa toho za tých 5 rokov zmenilo. Ja som sa zmenila. Toto mesto mi dalo veľa. Mám pocit, že až tu som sa skutočne dospela. Možno je to aj tým, že tu som zo svojich blízkych nemala nikoho a bola som a stále som v mnohých veciach odkázaná sama na seba. O to viac sa teším na chvíle so svojimi blízkymi. Víkendy u našich doma patria napriek občasným "šarvátkam" k tým najkrajším chvíľam roka.

A v nedeľu sa teším, že sa vrátim späť. Do mesta, ktoré ma prijalo a stalo sa mojim druhým domovom. Pred rokom som mala možnosť zmeniť svoje bydlisko. Po dlhých hodinách a dňoch rozmýšľania som sa rozhodla zostať. Toto mesto a pár ľudí v ňom boli hlavným dôvodom, prečo som zostala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mám rada toto mesto, mám rada Košice a som rada, že tu žijem.

Gabriela Ištoková

Gabriela Ištoková

Bloger 
  • Počet článkov:  93
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Chceme byť milovaní. Ak sa nám to nepodarí, chceme byť obdivovaní. Ak sa nám ani to nepodarí, chceme byť obávaní. Ak sa nám ani to nepodarí, chceme byť nenávidení a opovrhovaní. Jednoducho chceme v tých druhých prebudiť nejaké emócie, lebo duša sa trasie pred prázdnotou a túži po kontakte za každú cenu." (Hjalmar Söderberg, Dr. Glas) Zoznam autorových rubrík:  PriateliaTrochu filozofujemPokus o poéziuSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu