Opäť sa raz dozvedela, že priveľa premýšľa. A okrem toho, že si veľa vecí idealizuje.
Ona naopak mala pocit, že je realista. Vedela, čo robí. Občas síce nevedela prečo, ale cítila to tak. Cítila...stále tam boli nejaké city, alebo pocity. Nevedela a ani nevie žiť a existovať bez toho, aby niečo necítila.
Bála sa. Dlho nevedela, ba ani len netušila, čoho sa bojí. Uvedomila si to len pred niekoľkými dňami.
Zdalo sa jej, že sa dlho nič nedeje v jej živote. Potrebuje zmenu. Čo má spraviť, aby konečne bola spokojná? Vedela, že tá zmena musí byť veľká. A ak už nie veľká, tak aspoň taká, aby podstatne zmenila jej život. A tak sa rozhodla. Stále ešte o svojom rozhodnutí v kútiku duše pochybuje, nevie či to zvládne, ale je odhodlaná dosiahnuť svoje a zotrvať na svojom rozhodnutí.
A s týmto rozhodnutím čiastočne zmizol aj strach. Uvedomila si, že sa bojí toho, že hociktoré jej rozhodnutie bude mať väčší či menší vplyv na to, aká je. Nechcela sa zmeniť, pretože mala pocit, že ju ľudia nebudú mať radi, keď bude iná. Neuvedomovala si, že všetci jej blízki, rodina a skutoční priatelia ju neopustia len kvôli tomu, že jej názor bude iný, alebo sa jej budú páčiť iné veci ako im.
Vie, že stále bude stretávať ľudí, ktorí ju budú chcieť využiť, stretne aj takých, ktorí jej budú chcieť byť priateľmi a ak im to dovolí tak sa nimi aj stanú.
Stále niekoho stretávame, každé ráno, keď sa zobudíme a vyjdeme von, môžeme stretnúť človeka, ktorý výrazne zasiahne do nášho života. Aj keď ho stretneme iba raz...
Čas na zmenu
Pozrela na neotvorenú fľašu vína a zrazu naň dostala strašnú chuť. Dala by si len pár dúškov…verila, že by sa cítila lepšie, uvoľnenejšie. Možno by na chvíľu zabudla. A v tom bol ten problém. Na chvíľu nestačí. Potrebovala viac. Potrebovala zabudnúť úplne. Potrebovala začať existovať po novom. A tu by nepomohlo ani niekoľko fliaš vína, potrebovala čas...