A keďže som dnes vstala až pred obedom, spať sa mi veľmi nechce. A hlavou mi víria veci a udalosti, o ktorých by som radšej nepremýšľala. A tak robím možné aj nemožné len aby som nemusela myslieť. Ale zatiaľ bezúspešne. Upratala som byt. Bola som na nákup. Dokonca som sa prinútila do učenia angličtiny. Bezúspešne...myšlienky ma priam prenasledujú.Mám rada sviečky a ich svetlo ma upokojuje...ale dnes nepomáha ani to. Tak tu sedím, pozerám sa do svetla sviečok a prehrýzam sa udalosťami uplynulých dní. A skúšam zistiť skutočnú príčinu mojej nie práve najoptimistickejšej nálady. Veď sa v podstate nič hrozné nestalo. Práve naopak, spoznala som človeka, ktorý mi môže a vlastne asi aj chce byť priateľom. Len neviem, prečo mám pocit, že je za tým niečo iné. Najjednoduchšie by asi bolo opýtať sa ho, o čo mu vlastne ide. Ale potom by som prišla o ten nedefinovateľný pocit napätia, nervozity a očakávania...najjednoduchšie by bolo takýto deň prespať....ja fakt nemám rada dni, ako je tento.
Dni ako tento…
Nemám rada dni, ako je ten dnešný. Vonku je také nedefinovateľné počasie – vhodné akurát tak na spanie...alebo na premýšľanie.