Tie gaštany tam ešte stále ležia, trochu pomatneli, ale jeseň len začala. Možno k nim o pár dní pridám niekoľko listov zo stromov, aby som kúsok môjho milovného ročného obdobia mala čo najbližšie.
Parapetná doska môjho okna je vôbec plná rôznych "zbierok" - počnúc kvetmi, sviečkami, fotkou z detstva, na ktorej sa s bratom držíme za ruky, až po modlitebný mlynček z Tibetu.
Možno aj vy máte pár takýchto zbierok. Sú to veci viac či menej trvácne - spomienky na dovolenku, na určité obdobie v živote, veci, ktoré nám pripomínajú konkrétnych ľudí. Keď som bola malá, zbierala som pohľadnice, mala som ich strašne veľa. To bolo vtedy dôležité - čím viac, tým lepšie. Pár pohľadníc od mne blízkych ľudí opatrujem do dnes.
Je to jedna z mojich zbierok, ktoré v "záchvate" upratovania skriniek určite nevyhodím do smetí ako vyschnuté lístie či gaštany.
Priatelia sú pre mňa najvzácnejšou "zbierkou", ktorú mám. Možno sa mnohým z vás bude toto označenie zdať nevhodné, veď ako možno zbierať ľudí? Verte, že je to myslené obrazne.
Priatelia sú vzácnou kategóriou ľudí, ba priam podpultovým tovarom. Som vďačná za všetkých svojich priateľov, aj keď väčšina z nich, hlavne tí najbližší, sú odo mňa stovky kilometrov vzdialení. Dokonca mám pocit, že čím sú ďalej, tým viac sa o svoje priateľstvo staráme, opatrujeme ho ako krehkú kvetinu. Zalievame ho e-mailami a občasnými telefonátmi, výživu mu dodávame stretnutiami. Nie sú také časté, ako by sme chceli, ale sú a to je podstatné.
Venované všetkým mojim priateľom
foto v perexe: internet
