Celkom ma potešilo, keď sa opäť ozval. Z nezáväznej konverzácie sme prešli až na tému toľko sľubovaného stretnutia. Včera som ešte váhala. Čakal ma ťažký deň v práci a netušila som, ako naladená prídem domov.
Ale...v práci pohoda...toľko obávaná porada dopadla perfektne, nálada bola super. Tak som mu zavolala a potvrdila dnešné stretnutie. Dohodli sme sa na pol ôsmu...
Akurát som sa začala chystať, keď zazvonil telefón. Bol to ON.
"Prepáč mi, ale dnes mi to nevyjde, len teraz idem domov, fakt to nestihnem tak, ako sme sa dohodli. A idem na nočnú, to fakt nestihnem... Nehneváš sa, však?"
Nie, nehnevám sa, ale naštval ma poriadne. A opäť ma na pár týždňov, možno aj mesiacov prešla chuť na stretnutie s ním.
Prečo to tí chlapi robia? Otravujú, prosia, chcú sa s Vami stretnúť. A keď sa konečne dohodnete a vyhovuje to obom, jednoducho to zrušia.
Načo sa mám tešiť a chystať, keď stačí jedno zazvonenie telefónu a "rande" sa nekoná?
Škoda energie...
(Ne)stretnutie
Kedy pôjdeš so mnou na kávu? Túto a podobné otázky počúvam už takmer rok. A takmer rok som odolávala stretnutiu s ním. Až do dnes...