Obyčajný pracovný deň

Dnes moja šéfka a ešte jedna kolegyňa odišli pracovať na iné oddelenie v rámci našej firmy. Že čo je na tom zvláštne? Vlastne nič, len… pracovali sme spolu takmer desať rokov.A myslím, že sme sa za tú dobu dosť spoznali a aj keď nemôžem povedať, že by sme boli nejaké extra kamarátky – predsa len…dnes mi to prišlo ľúto, dnes pred odchodom z práce, aj keď o ich odchode viem už viac ako dva týždne.Pred takmer dvoma rokmi sme v rámci zmeny organizačnej štruktúry našej firmy prišli z našej "malej" pobočky do Košíc štyria – už spomínané dve kolegyne, ja a ďalší kolega. Tie takmer dva roky boli všelijaké len nie jednoduché. Aj keď si myslím, že ja som to z tej našej štvorice mala najjednoduchšie – zbalila som si veci a presťahovala sa sem. Oni traja majú svoje rodiny a jedinou možnosťou pre nich bolo chodiť na týždňovky či dochádzať denne viac než 100 km. A teraz sa naskytla možnosť – opäť v rámci jednej zmeny vo firme – pracovať bližšie k domovu, čo moje dve kolegyne (teda aj šéfku beriem ako kolegyňu) využili.Posledné dni v práci možno len ťažko označiť ako obyčajné. V mojom živote opäť došlo k veľkej zmene, aj keď som nečakala, že ma to až tak "zasiahne". Obidve kolegyne mi budú chýbať, aj keď každá iným spôsobom.Zajtra ráno opäť vstanem a pôjdem do práce a bude to opäť obyčajný pracovný deň.