Úloha z angličtiny

Trochu som sa nad tým pousmiala a pomyslela si, ako to asi bude vyzerať. Naše Vianoce sú stále rovnaké. Ale osud chcel, aby to tohto roku bolo iné.Deň začal presne tak, ako som si to predstavovala. Keďže bola nedeľa boli sme dopoludnia v kostole a potom sme sa s mamou pustili do prípravy štedrovečernej večere. Okolo druhej popoludní sme išli na cintorín – chodíme tam stále na štedrý deň, je to už taká naša tradícia. Keď sme sa vrátili domov, už sme sa len tak motali po dome a dokončovali, čo treba, aby bola večera hotová načas – teda, keď vyjde prvá hviezda... aj to je u nás zvykom – začať večerať, keď na oblohu vyjde prvá hviezda...Príjemnú vianočnú náladu preťalo zvonenie telefónu krátko pred štvrtou poobede. Bol to bratranec, ktorý mojej mame oznámil, že s babkou (maminou svokrou) je zle, aby prišla, lebo možno... slová ostali nedopovedané. Mama s bratom hneď sadli do auta a odišli. Mňa nechali doma, dokončiť večeru, ktorá sa napokon ani nekonala. Asi o pol hodiny zazvonil telefón a môj brat mi oznámil, že babka zomrela. Bola síce chorá a mala už 86 rokov a na odchod z tohto sveta si zvolila jeden z najkrajších dní v roku, ktorý bude už navždy poznamenaný smútkom. Zomrela v nedeľu rovnako ako môj dedo (jej manžel) a môj otec (jej syn).Tohtoročné Vianoce boli iné a aj tie ďalšie budú rovnako iné. Moja babka mala narodeniny 23. decembra a tak sme sa každý rok na prvý sviatok vianočný zišli všetci – deti, vnuci, pravnúčatá – a oslavovali sme jej narodeniny. Odteraz to bude iné. Ak sa aj všetci stretneme, tak to bude aj preto, aby sme si pripomenuli, že nás práve na Vianoce opustila.