Jej priatelia teraz nemajú čas. Sú predsa Vianoce. Venujú sa svojim rodinám, svojim milovaným. Pre ňu sú tieto sviatočné dni alebo skôr večery týchto dní nekonečné. Minúty každej hodiny sa vlečú slimačím tempom. Spánok prichádza až po niekoľkých hodinách potom, ako zaľahne do postele. V jej snoch je tma a prší. Aj jej život teraz vyzerá ako jej sny. Tmavý, studený, upršaný. Chce sa prebudiť z toho sna. Chce už, aby bolo krásne zasnežené ráno. Za oknom budú deti stavať snehuliaka a guľovať sa. Ona ich bude spoza okna pozorovať so šálkou kávy v ruke. V jej dome bude príjemne teplo. A nebude to len tým, že v kozube bude horieť oheň a ona bude mať svoj obľúbený župan a teplé papuče. Jej dom bude plný lásky. Stála pri okne a pozorovala vychádzajúce slnko. Oheň v kozube už dohorel. Odložila šálku s nedopitou kávou a vrátila sa do postele.
Vianočné želanie
Stála pri okne a spoza záclony pozerala na svet vonku. Svet, ktorý sa jej zdal byť taký cudzí a vzdialený. Vonku pršalo. Fúkal nepríjemný vietor. Cítila ten chlad, cítila ako sa jej dostáva pod kožu, do vlasov, ochladzuje celé jej vnútro.