To či ste závislí zistíte jednoducho. Ak ste fajčiar a nedostanete sa včas k svojej pravidelnej cigaretke – cítite to, rovnako tak kávičkári – ak Vám nie je dopriata pravidelná šálka kávy – nie ste vo svojej koži. Niečo Vám chýba, možno ste nervózni, roztržití, neviete sa sústrediť.
Ale ako je to, keď ste závislí na niekom? Nemám teraz na mysli, že ste zaľúbení...jednoducho stretnete niekoho, kto je Vám sympatický, určitým spôsobom Vám imponuje, visíte na každom jeho slove, dožadujete sa jeho prítomnosti...jednoducho sa stanete závislým a on sa stane Vašou drogou.
A čím častejšie sa s ním stretávate a doprajete si stále ďalšiu a ďalšiu "dávku" svojej drogy stávate sa čoraz viac a viac závislým.
Možno je to závislosť ako každá iná a dá sa liečiť, možno nie je až taká nebezpečná ako cigarety či alkohol. Pri tejto závislosti však obmedzujete iného človeka, vynucujete si jeho pozornosť, oberáte ho o čas.
Je to v pohode, ak to aj ten druhý človek vníma rovnako. Ale čo ak ho svojím správaním otravujete?
Ako určiť hranicu medzi sympatiou a závislosťou? A dá sa to vôbec? Nie je vzájomná sympatia medzi ľuďmi tiež určitou závislosťou?
Závislosť
Som na Tebe závislý...iba Ty máš čo chcem...nedýcham a nemyslím, keď ťa nemám... Použila som slová známej pesničky, lebo podľa mňa skutočne vystihujú podstatu závislosti.