Každý rok začiatkom decembra dostávam otázku, čo by som si priala na Vianoce pod stromček. A asi nie som jediná :o)
Pýtal si sa ma to, a ja som ti povedala, že nechcem nič, lebo to, čo si skutočne prajem, som ti prezradiť nemohla, aby som v tebe nevzbudila zbytočné výčitky svedomia.
Chcem aspoň jeden deň, kedy by sme mohli byť spolu, bez ponáhľania, bez povinností, bez práce a bez tréningu. Chcem s tebou vyliezť niekam na zasnežený kopec, robiť anjelov v čerstvo napadnutom snehu, smiať sa a byť v pohode. Po celom dni si uvariť ovocný čaj, pozerať nejakú hlúpu americkú komédiu a hrať piškvorky. A ráno sa zobudiť vedľa teba...
A namiesto toho, aby si teraz sedel vedľa mňa, si niekde, kde musíš byť. Miesto toho, aby som sa tešila z toho, že ťa vidím, sedím zahrabaná v hŕbe papierov a učím sa latinčinu na skúšku, ktorú aj tak neurobím.
Tohto roku nechcem od Ježiška veľa. Chcem niečo celkom jednoduché a obyčajné. A možno,keď si to budem veľmi veľmi želať, tak sa to splní.. Samo od seba...
