Ľudia prosím, prosím uz dosť!!!

Zajtra tu máme Sviatok všetkých svätých. Ja jeho ,,následky prežívam už asi 3 týždne...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Jeden chce veniec, druhý čačinovú rúčku....Kým sa vysomárim, či chce zo živej alebo umelej čačiny, mohla som mať hotové dve ikebany... Poviete si, to sú ale problémy. Ale sú! Pre mňa určite, pretože v našom ,,malom" kvetinárstve sa v období Dušičiek akosi nič nestíha.

Prišla som na to, že ľudia sú zvláštni. Že v podstate ani nevedia čo chcú, žiadajú si od vás radu, a keď im poradíte možné aj nemožné, vo viacerích prípadoch je aj tak všetko zlé. Tak prečo potom? Prečo mám potom poradiť niekomu (odborne, ako to všetci nazývajú), keď ma aj tak nakoniec odbijú, že nič sa im nepáči. Tú polhodiny, ktorú zabijem bezvýsledným vysvetľovaním som mohla naplniť hodnotnejšie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Neviem, ale trúfnem si povedať. že ľudia si ,,obyčajné predavačky" vôbec nevážia. Lebo keď prídu za deň traja štyria takí zákazníci, čo zo mňa vyťahajú dobre že nie aj dušu, na konci dňa som unavená, nešťastná a chce sa mi plakať. Áno som nešťastná. Som nešťastná z toho, že pre ľudí ( a najčastejšie sú to tí, čo sami v živote nedokázali nič) som len obyčaqjná handra a dávajú nám to aj patrične najavo.

Veľa ľudí príde a povie : ,, Áááá, tak to bude teraz tržba, to vám je hej!!!" ... Ale len málokto si uvedomuje, že tržba nie je to isté čo obrat. A málokto si uvedomuje, že ten obrat je výsledkom Gabikyných boľavých krížov, mojich bolestivých pľuzgierov zo silikónovej pištole a desiatky hodín strávených naháňaním sa za tovarom...

SkryťVypnúť reklamu

Som unavená, nešťastná, nestíham školu, nestíham robotu, priateľov tobôž, nestíham žiť... Ale na druhej strane viem, že keby to bolo inak, bola by som nespokojná a pripadala by som si zbytočná. Pretože naozaj nevie nič potešiť viac ako tích pár ľudí, ktorí vám povedia, že vám veľmi pekne ďakujú a myslia to naozaj úprimne...

A čo som týmto vlastne chcela povedať??? Že mojich zosnulých starých rodičov si uctim kedykoľvek v roku. Pretože to, že si na svojich blízkych spomenieme (len) prvého novembra, je podľa mňa našim sebectvom a spôsobom života... Že sa netreba nahánať a súriť predavačky v kvetinárstve ,pretože vám ide autobus.... Ja tiež nestíham,a nikomu v obchodoch to nevešiam na nos... Zariadim si to tak, aby bolo všetko OK. A snažím sa správať tak, aby mali ľudia zo mňa ( z nás) dobrý pocit, hoci sa mi (nám) to nie vždy podarí...

Ivana Rusnáková

Ivana Rusnáková

Bloger 
  • Počet článkov:  51
  •  | 
  • Páči sa:  1x

A živote je možné potkat je tisíckrát a nenajít. A potkat se jednou a najít se navždy. (Goethe) Zoznam autorových rubrík:  Príbehy zo dna šuflíka alebo..som sa opäť zasmialajooySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

189 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

300 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu