V decembri 2019 spustila verejnoprávna RTVS svoj tretí televízny vysielací okruh, ktorý sa venuje z prevažnej časti archívnym snímkam. Tie sú digitalizované a prezentované v tej najlepšej kvalite. Na obrazovkách tak možno zachytiť veľké množstvo zaujímavých relácií, mimo iného aj hudobného charakteru či koncertných záznamov, ktoré dlhé roky ležali polozabudnuté v archívoch a na svetlo sveta sa dostávajú po pomerne dlhom čase.
Marián Varga Fenomén, hudobný génius sa už v tejto archívnej sérii blogov objavil viacero ráz. Či už ako člen Prúdov, sólovo alebo ako vedúci vlastného zoskupenia Collegium Musicum. Archívne snímky a ich postupné uvádzanie na televíznej Trojke však našťastie dopĺňajú jeho komplexný obraz hudobnej geniality a bezhraničnosti. Obidve snímky zachytávajú Mariána Vargu v období 80-tych rokov minulého storočia, dekády, v rámci ktorej sa vydáva na svoju svojbytnú sólovú kariéru a objavuje nové možnosti svojich hráčskych schopností, netušeným spôsobom ich rozvíja a ukazuje svojim poslucháčom a fanúšikom svoju novú hudobnú podobu. Pre mnohých, vtedy skalných fanúšikov to bolo iste prekvapivé, pre Mariána Vargu však nevyhnutné v ďalšom hudobnom raste a objavovaní. Audiovizuálna mozaika nášho hudobného génia sa tak opäť o čosi dopĺňa.
Lýrové pódium 1982
Marián Varga sa voľnej improvizácii, t. j. tvorbe hudby v reálnom čase začal venovať už na začiatku 80-tych rokov. Archívna snímka zachytávajúca jeho vystúpenie na Bratislavskej lýre 1982 je pozoruhodná hneď z dvoch dôvodov. Prvým je azda (zatiaľ) časovo najskoršie zachytenie jeho sólového vystupovania. Druhým je dozaista miesto konania - skutočne pozoruhodným faktom je, že Marián Varga dostal priestor pre svoju improvizačnú hru práve na Bratislavskej lýre. Pravdaže, vystúpenie bolo doplnené, ako odhalí samotný záznam, skladbami z Vianočnej suity P.F. 1982, 1983... z významného dvojalbumu Divergencie (1981) a takisto inštrumentálnou skladbou známou pod názvom Naozaj Budem Musieť Odísť z albumu On a Ona (1979), kde sa k nemu pripája aj kapela. Za pozornosť určite stoja aj klávesové nástroje, ktoré Mariánovi Vargovi v tom čase umožňovali ďalšie polia hudobnej pôsobnosti - a to najmä syntetizátor Roland Vocoder Plus 330, ktorý používa v prvej časti svojho improvizovania a neskôr aj ikonický Roland Jupiter 8, ktorý, ako ani iných, neobišiel svojimi hráčskymi možnosťami ani samotného Mariána Vargu.
Sólové vystúpenie z roku 1987
Tento pomerne krátky záznam pochádza z televíznej relácie Zrkadlo Rokov, ktorý zachytáva spoločný koncertný program skupín Avion, Modus či Limit. Marián Varga sa tam najprv objavuje v spoločnosti svojho dlhoročného priateľa a spolupracovníka Pavla Hammela. Po spoločnej, úvodnej skladbe Voda z albumu Na II. Programe Sna (1976) sa Marián Varga vnára do svojej Vežovej Hudby, ktorá sa nachádza na ďalšom míľniku jeho hudobnej kariéry - prvom sólovom albume Stále tie Dni (1984), ktorý si veľmi významné miesto v hudobnej tvorbe Mariána Vargu drží dodnes. Míľnikom je, myslím si, aj pre samotných poslucháčov pátrajúcich po komplexnej podobe hudobného autora. V mojom prípade týmto míľnikom v poznávaní a približovaní sa autorovi Stále tie Dni rozhodne sú.
