V apríli 1974 sa po niekoľkých rokoch snaženia švédskej štvorici podarilo zvíťaziť na Eurovízii. Bol to začiatok ich globálnej slávy. Ich hviezdna dráha trvala skoro celú nasledujúcu dekádu. V krátkom čase vo svete populárnej hudby prepísali jej dejiny a nastavili celkom novú latku pomerov v brandži. Príbeh švédskej štvorice stojí dodnes za pozornosť.
Šťastné stretnutia
Cesty Björna Ulvaeusa a Bennyho Anderssona, autorského dua stojaceho za hudbou skupiny ABBA, sa šťastne pretli už v druhej polovici šesťdesiatych rokov. Mladí začínajúci hudobníci neboli výnimkou od svojich rovesníkov, spoločne začínajúcich v kamarátskych kapelách. Už tu sa prejavil ich výrazný skladateľský talent. Nezávisle jeden od druhého zažili vo svojich malých kapelách prvé úspechy na domácej pôde. Björn Ulvaeus od šestnástich rokov pôsobil v skupine The Hootenanny Singers, s ktorou počas niekoľkých rokov stihli natočiť a vydať vyše dvadsať singlov, deväť malých a jedenásť klasických albumov. Benny Andersson so zoskupením The Hep Stars takisto nezaostával a popritom skupiny výdatne koncertovali. V lete 1964 prišlo k prvému spoločnému stretnutiu budúcej slávnej dvojice autorov.
Ako po rokoch obaja spomínali, jednoducho si „padli do noty“. Prvú spoločnú pieseň Isn’t It Easy To Say prezentovala Anderssonova kapela The Hep Stars už v roku 1966. Spolupráca sa pomaly rozbiehala a ich kontakt bol čoraz bližší. Lenže – keď nám v ušiach znie ABBA, sú to väčšinou dva výrazné ženské hlasy. K ďalšiemu šťastnému stretnutiu došlo presne 1. marca 1969, keď sa Benny Andersson zúčastnil švédskej hudobnej súťaže Melodienfestivalen (s piesňou Hej, Clown tam získal druhé miesto), kde sa zoznámil s dvadsaťtriročnou hnedovlasou speváčkou pôvodom z Nórska. Jej osobný príbeh takisto stojí za to, bola to Anni-Frid Lyngstad. Björn Ulvaeus sa zasa v rovnakom čase podieľal na nahrávke televízneho programu, kde účinkovala aj devätnásťročná blondína Agnetha Fältskog. Netrvalo dlho a z náhodných stretnutí sa stali partnerské vzťahy.
Prvé kroky k úspechu
Vzájomná spolupráca štvorice sa začala takmer okamžite, vyvíjala sa však postupne. V roku 1970 Benny a Björn nahrali prvý spoločný album s príznačným názvom Lycka, (v preklade Šťastie). Ich partnerky sa zhostili sprievodných vokálov a na oplátku sa dočkali výpomoci vo svojich sólových dráhach. Spoločne však začali obchádzať severské hudobné festivaly a postavili dokonca svoj vlastný estrádny program Festfolket, ktorým ale podľa vlastných slov šliapli totálne vedľa. Nebol to však totálny neúspech, pretože sa kapela stále hľadala a podarilo sa jej tu vybudovať prvé pevné základy, na ktorých postavila svoju budúcu kariéru. S jedným zo svojich prvých spoločných singlov Hej, gamle man! sa umiestnili na prvej priečke domácej hitparády a vo svojej dobe sa stal piatym najpredávanejším singlom v histórii švédskeho popu.
Síce by sa nám po rokoch mohlo zdať, že cesta k sláve a úspechu skupiny bola takpovediac priamočiara a bez prekážok, nebolo to celkom tak. Štvoricu delili ešte necelé tri roky snahy a práce od veľkého prelomu, na ktorý všetci čakali. Za ten čas ešte viac nachádzali svoju tvár aj hudobný výraz, a to najmä piesňou Ring, Ring. Touto sviežou a ľahko ironickou skladbou zaujali skoro celú vtedajšiu európsku scénu. Vynikala svojím nákazlivým rytmom a na tú dobu veľmi výraznými aranžmánmi. Naspievali ju v rodnom aj anglickom jazyku, a preto sa s ňou v rebríčkoch umiestnili hneď dva razy.
Skupina však prešla ešte jednou zásadnou zmenou – ustálením svojho názvu. Dovtedy používali svoje krstné mená: Bjorn, Benny, Agnetha, Frida. Takpovediac piaty, nepísaný člen kapely, manažér Stig Anderson však múdro usúdil, že sa musí skrátiť, a preto začal kapelu uvádzať pod skratkou začiatočných písmen ich mien. Vznikla tak ABBA, v ich ikonickom logu sa neskôr prvé „B“ zrkadlovo otočilo. Zaujímavé je však to, že tomuto názvu sa členovia najprv bránili a okrem toho sa museli formálne dohodnúť s miestnou konzervárňou na ryby. Tá používanie mena kapele, našťastie, povolila. „Dali nám voľnú ruku, samozrejme pod podmienkou, že nebudeme kritizovať ani inak poškodzovať rybársky priemysel,“ spomínal po rokoch manažér Stig Anderson.
Prvý a druhý pokus na Eurovízii
Hudobné festivaly ako ich poznáme dnes prešli v priebehu rokov veľkými zmenami. Zvlášť v minulých časoch boli skutočnou výkladnou skriňou šoubiznisu a ašpirujúce kapely či autori sa o umiestnenie v nich snažili zo všetkých síl. Napokon, nemusíme chodiť ďaleko, pretože aj na našej Bratislavskej lýre sa zrodilo niekoľko popových ikon. Björn Ulvaeus a Benny Andersson tiež neboli žiadni festivaloví nováčikovia. Prakticky už od konca šesťdesiatych rokov vkladali veľké úsilie do prebojovania sa na veľkú Eurovíziu. Umiestneniu na medzinárodnom festivale predchádzala domáca súťaž Melodienfestivalen a autorské duo sa v priebehu rokov snažilo preraziť aj skladbami pre celkom iných interpretov. V roku 1973 sa im to podarilo po prvý raz. So spomínanou skladbou Ring, ring sa umiestnili na druhom mieste, no stále túžiac po úplnej výhre pochopili, že ich úsilie nebolo zbytočné a Eurovízia pre nich znamenala životnú métu.
Cieľ na rok 1974 bol pre kapelu jasný, a preto sa sústredili na vytvorenie skladby, s ktorou by bezpochyby vedeli vyhrať. Bystrý manažér skupine poradil, aby kapela vsadila na európsku tému piesne, a tak padla voľba na Waterloo. Neodkazovala len na slávnu bitku z dejín histórie, mala aj presah do bežného života, v ktorom každý z nás prežil svoje osobné Waterloo. Celkom ľahko sa so skladbou prebojovali do medzinárodnej súťaže a s piesňou 6. apríla 1974 zvíťazili. Bol to prvý ročník Eurovízie, ktorý dovoľoval spievať aj v inom než rodnom jazyku autorov piesní. Víťazstvo skupina oslávila v Napoleonskom apartmáne hotelu Grand v britskom Brightone. „Keď som sa o tretej ráno konečne dostal do postele, až vtedy mi to došlo. Už nie sme len trochu známa švédska kapela, po tomto víťaznom večeri sa nám otvára celý svet. Naraz som pocítil obrovské šťastie,“ spomínal na víťazné chvíle Björn Ulvaeus.
Prichádza ABBA
Súkolie slávy a úspechu sa veľmi vážne začalo pomaly a iste roztáčať v globálnom meradle. Na svoje víťazstvo nadviazali žánrovo pestrým tretím štúdiovým albumom ABBA (1975). Svoj charakteristický zvuk dotiahli opäť do ešte lepšej podoby a hneď niekoľko skladieb sa stalo veľkými hitmi: SOS, Mamma Mia, I do, I do, I do, I do, I do... S doslovným príchodom v podobe Arrival (1976) si štvorica definitívne obhájila svoje nadobudnuté miesto na popovom hviezdnom nebi. Sprevádzala ho priam neuveriteľná „nálož“ troch nebezpečne chytľavých singlov, s ktorými úspešne zabodovali na prvých miestach predajnosti v deviatich štátoch (samotný album sa stal v Británii najpredávanejším.) Medzi singlami sa objavili Knowing Me, Knowing You, Money, Money, Money a tiež legendárna Dancing Queen. „Rozplakala som sa od dojatia. Dancing Queen ma okamžite chytila za srdce, bola úžasná a dodnes patrí k mojim najobľúbenejším piesňam,“ hovorí o piesni Anni-Frid. Napriek tomu, že pieseň vznikla takmer pred polstoročím, naďalej si drží miesto jednej z najlepších popových piesní všetkých čias.
„Abbamánia“ zachvátila celý svet. Vypukla najmä v Británii a rýchlo sa rozšírila na všetky svetové strany. Na každom kontinente však ich sláva nabrala špecifické kontúry a kým niekde sa na úplných vrcholoch rebríčkov držala pieseň Money, Money, Money, v Austrálii s piesňou Fernando vytvorili na dlhé roky neprekonateľný rekord, keď sa tam udržala osem mesiacov. Po vyše troch dekádach túto métu pokoril až Ed Sheeran. Tomuto vývoju globálnej popularity prispôsobili aj turné, ktoré sa začalo v Európe a neobišlo ani Austráliu či USA. Napriek tomu ABBA nikdy koncertnou kapelou nebola a za svoju kariéru uskutočnili vlastne iba dve relatívne krátke koncertné šnúry (1977 a 1979). Keď sa v roku 1977 na dva večery zastavili v londýnskej Royal Albert Hall, v jej pokladnici evidovali tri a pol milióna žiadostí o vstupenky.
Štúdiová práca však naďalej pokračovala na plné obrátky a popritom štvorica zdokonaľovala aj svoje aranžérske a producentské remeslo. Leví podiel na tomto výsledku mal aj producent a zvukový inžinier Michael B. Tretow. Bol silne inšpirovaný nahrávacou technikou Phila Spectora, ktorá sa nazývala jednoducho „wall of sound“. Je to spôsob produkcie, ktorej zvuk je pompézny, s výrazným echom, niekoľkonásobným vrstvením nástrojov a vokálov. Niektoré totožné stopy boli dokonca nahrávané v rôznych rýchlostiach. Ulvaeus a Andersson boli špičkovými štúdiovými tvorcami, cítili sa tam ako doma, o čom svedčí aj to, že s narastajúcimi príjmami si kapela kúpila a zariadila svoje vlastné štúdio Polar uprostred Štokholmu. Na svoju dobu bolo vybavené priam prevratnými prístrojmi a technológiou. Štúdio tiež prenajímali a vznikli tam nahrávky skupín Genesis, Led Zeppelin alebo Roxy Music.
Koncom roka 1977 vyšiel piaty album ABBA: The Album. Napriek všetkému úspechu bystrí autori nezabudli na to, že vývoj okolo nich pokračuje ďalej a bolo to počuť aj na ich novinke. Výraznejší posun v štýle skupiny nastal vďaka vplyvom, ktoré vtedy takisto hýbali svetom hudby, blízky im bol aj štýl Fleetwood Mac. Súčasne nestratili nič zo svojich popových kvalít. Dôkazom tohto posunu sú piesne Eagle alebo The Name of the Game. Aktuálnym trendom a vplyvom sa nevyhli ani na ďalšej nahrávke. Svoje tvorivé hranice ešte viac posunuli v ústrety novej vlne disca stelesnenej najmä v Bee Gees a ich známej Horúčke sobotňajšej noci, ktorá vyšla len rok predtým. Na albume Voulez-Vous (1979) sa však podpísal aj rozchod Björna a Agnethy, z čoho vznikla nutnosť zmeny miesta na tvorbu a nahrávanie. Album a titulná pieseň sú jedinými v kariére ABBA, ktoré vznikli čiastočne mimo rodného Švédska.
Neurčitá prestávka a návrat
Rozbehnutá ABBA vtrhla do osemdesiatych rokov s albumom Super Trouper. Napriek príchodom nových mien na popovú scénu si svoje miesto na výslní stále držala, no problémom sa stali vzťahy vo vnútri kapely. Rozvodom si prešiel aj druhý pár Benny a Anni-Frid, no zdá sa, že tieto vypäté emócie mimoriadne prispeli k vzniku silného diela, akým ich siedmy album nepochybne je. Na albume sa nachádza aj jedna z najúspešnejších skladieb skupiny The Winner Takes It All. „Išlo o pieseň ako stvorenú pre Agnethu. Posilnil som sa alkoholom, čo málokedy klaplo, ale city skrátka museli ísť von, takže behom hodiny bolo hotovo. Keď som ju neskôr odprezentoval Agnethe, tie slová ju zasiahli,“ hovoril o piesni jej autor Björn Ulaveus.
Na ďalších štyridsať rokov sa stal posledným albumom The Visitors (1981). ABBA s ním na neurčito uzavrela jednu masívnu časť ich spoločného príbehu. No opäť – napriek vzťahom na bode mrazu a problematickej vzájomnej komunikácii vzniklo zaujímavé hudobné dielo. Nástup elektronických nástrojov neobišiel ani Bennyho a Björna, ktorí ostávali na tepe doby, z čoho sa síce nestal najlepší, no určite najzaujímavejší album tejto štvorice. The Visitors priniesol aj jeden z posledných veľkých hitov One of Us, textami sa okrem medziľudských vzťahov dotkol aj tém, ktoré vtedy hýbali svetom. Niekoľko mŕtvych bodov, na ktorých kapela, ako autori neskôr spomínali, uviazla, sa im podarilo prekonať. Neurčitá prestávka, ktorú si kapela v roku 1982 dala, na verejnosti už veľké reakcie nevyvolala. Rozpad vzájomných vzťahov bol známy už dlhšie, ich rozchod bol vkusný a bez škandálov. Všetci členovia sa rozbehli svojím smerom k sólovým aktivitám, z ktorých najväčší úspech dosiahla Anni-Frid aj vďaka nadčasovej spolupráci s vtedy najvychytenejším skladateľom a producentom Philom Collinsom.
Veľký zlom nastal po vyše 35 rokoch. Svet v covidovom roku 2021 obletela správa o novom albume ABBA. Voyage priniesol sympatické ohlasy a aj niekoľko vydarených piesní ako I Still Have Faith in You. Nekonal sa však žiaden ohromný comeback, táto bodka bola skôr poďakovaním pre verných fanúšikov, ktorí museli čakať na nový album tak dlho. Navyše, načasovanie vydania albumu bolo viac ako vhodné, pretože prišiel práve v čase, keď sa do súčasného popu vrátili prvky z minulých dekád. ABBA celý projekt prepojila tiež s modernými technológiami. V Londýne vznikla špeciálna hala s tromi tisícmi miest, kde sa pravidelne koná koncert hologramov štvorice so živou sprievodnou kapelou.
Alchýmia úspechu
ABBA sa zaradila medzi pár najväčších mien, ktoré dokázali ovplyvniť podobu populárnej hudby v takej ohromnej miere. Tento úspešný príbeh však nie je len vecou šťastia či náhody. Je za ním ohromný kus práce a poctivého remesla. Dokázať sa aktívne udržať na vrchole rebríčkov skoro desať rokov počas jednej z najzlomovejších dekád v hudobnej histórii je obdivuhodné. No neupadnúť do zabudnutia a mať v globálnom éteri svoje piesne aj po päťdesiatich rokoch je výsadou tých najlepších. ABBA toto dokázala a ako sa zdá, tak skoro sa to ani nezmení, pretože túto kapelu má predsa rád asi každý bez ohľadu na osobné hudobné preferencie.
Článok vyšiel v 16. čísle časopisu .týždeň v tomto roku. Súčasťou článku je aj ABBAnketa, v ktorej sme sa opýtali zopár ľudí „od hudby“ rôznych žánrov, čo im dala ABBA.
