V čase, keď vzniká tento článok, na konci marca tohto roku, môžem prítomnosť hudby Mariána Vargu a, nepochybne, aj jeho osobnosti v mojom živote rátať na rovných päť rokov. Bolo to práve na konci marca 2017, keď som si v rukách niesol prvú vtedajšiu vinylovú re-edíciu albumu Konvergencie od Collegia Musica. Domov som si ju niesol pyšne a hrdo. Tak, ako sa má vinylový album v rukách niesť. Teda, vždy mi to takto prišlo celkom samozrejmé. Titulnou stranou albumu do sveta, aby bolo jasne vidieť, čo za hudobný skvost a klenot práve pribudol do mojej fonotéky.
Rituál prvého položenia vinylovej platne spomínaných Konvergencií na tanier gramofónu však neznamenal úplný začiatok zapôsobenia Mariána Vargu v mojom živote. Až po čase som si spomenul na vzácny, hmlistý zážitok z detstva a spomienku na počúvanie skladby Zvoňte, Zvonky.
Teda najprv som na ňu musel zabudnúť, aby som si na ňu, po rokoch, znova spomenul. Na jej nadčasovosť, výnimočnosť, nekonvenčnosť a krásu. Čím ju viac poznám, čím ju viac počúvam, tým sa mi viacej páči, tým viacej na mňa vplýva a vrýva sa pod kožu a najmä do duše. Práve tam, bez akejkoľvek patetiky, patrí táto hudba a s ňou ešte zopár ďalších mien. Vždy, keď ich počujem, nerozvibrujú a nerozoznejú len ušné bubienky či reproduktory hi-fi zostavy, rozoznejú aj moju dušu. Práve pri jednom z podobných momentov, pri počúvaní cyklu o hudbe Mariána Vargu v Rádiu Devín, mi napadlo osloviť jeho pani manželku, Janku Vargovú, s týmto rozhovorom.
Pani Vargová, je známe, že prv, než ste sa stali manželkou Mariána Vargu, boli ste jeho fanúšičkou. Spomínate si na prvé stretnutie s jeho hudbou? Aký pocit vo Vás zanechala? Nie vždy ,,padne" do ucha na prvý raz, poslucháč sa o ňu musí nepochybne aj pokúšať. Vstúpili ste do nej na prvý raz?
Janka Vargová: Jorge Luis Borges má jednu krásnu poviedku o tom, ako si antická Ravenna niekedy v 6. storočí podmanila jedného z barbarských bojovníkov, ktorí zo severu útočili na rímske impérium. Divoch z podunajských lesov zrazu pred sebou v slnečnom jase uvidel panorámu mnohotvárneho a usporiadaného mesta s domami, schodiskami, bielymi mramorovými chrámami, sochami a záhradami s cyprusmi. Nikdy predtým nič podobné nevidel, vôbec nerozumel tomu, na čo sa pozerá a možno to ani nepovažoval za krásne. Ale pochopil, že to, čo vidí, ho nekonečne presahuje a musí to ochrániť. Preto opustil svoj kmeň a pripojil sa k obrancom mesta...Toto je analógia môjho prvého stretnutia s Mariánovou hudbou.
Stretnutia s obľúbenými hudobníkmi mi vždy prinášali ďalší rozmer k ich tvorbe. Bolo to vo mne akosi odjakživa zakódované, že stretnúť sa, dotknúť sa a porozprávať sa so svojim obľúbeným hudobníkom je neoddeliteľnou súčasťou celého zážitku z hudby autora. S Mariánom Vargom sa mi, bohužiaľ, fyzicky nepodarilo stretnúť. Stretli sme sa však v jeho hudbe.
Sila a výnimočnosť hudby Mariána Vargu ostáva stále rovnaká. V mojom prípade sa vnímanie hudby Mariána Vargu mení vekom, stále v nej nachádzam niečo nové, dovtedy netušené. Fyzická a duševná blízkosť Vám iste určité zákutia objasnila. Vedeli by ste priblížiť, čo Vám táto blízkosť v jeho hudbe priblížila?
Janka Vargová: Čím viac som Mariánovu hudbu spoznávala, tým viac som ňou bola fascinovaná. Väčšina jeho tvorby vznikla ešte predtým, než sme sa stali blízkymi a rovnako vtedy ako aj dnes ma stále prekvapuje tým, ako intenzívne ma vie zasiahnuť. Ale neviem, či je fyzická a duševná blízkosť k autorovi nejakou výhodou pri vnímaní jeho tvorby. Skôr si myslím, že nie. Hotové - zaznamenané dielo je samostatná entita, od ktorého či chcete alebo nie, máte určitý odstup, a teda môžete ho vnímať komplexne a objektívne, nezávisle od jeho autora. Záleží len na vašej otvorenosti a pripravenosti porozumieť mu. Ale Marián bol zároveň interpretom svojho diela, performerom, ktorý ho neustále pretváral na svojich koncertoch a ja som bola okrajovo do toho zaangažovaná. Poznala som jeho fyzickú a psychickú kondíciu v danom momente, a to sa ukázalo ako moja nevýhoda voči ostatným poslucháčom, skresľujúca moje vnímanie jeho výkonu. Prežívala som stres, trému, ale aj obrovskú eufóriu. No na rozdiel od ostatných som vedela, ako veľmi rád Marián hral tie koncerty, čo to preňho znamenalo.
Keď sa životný príbeh Mariána Vargu v auguste 2017 uzavrel, jeho pani manželka a najbližší priatelia Vladimír Godár, Ladislav Snopko, Peter Uličný, Kamil Peteraj, Jozef Lupták, Viliam Vaškovič, Daniel Pastirčák a ďalší, založili Spoločnosť Mariána Vargu, ktorá si dala za cieľ udržať dielo Mariána Vargu nezapadnuté prachom a stále prítomné prostredníctvom organizácie kultúrnych podujatí, vydavateľskej a publikačnej činnosti. Výsledkom toho bol na Slovensku prvý, celkom jedinečný box súborného diela Mariána Vargu Collected Works. Ten zachytáva jeho autorskú činnosť od začiatku, od albumu Zvoňte, Zvonky (1969) až po Labutie Piesne z roku 1993. Som jeho šťastným majiteľom.
Pani Vargová, to ohromné množstvo zozbieraných materiálov muselo určite aj pre Vás priniesť rôzne prekvapenia z Mariánovho hudobného života. Čo bolo pre Vás azda tým najväčším objavom a prekvapením?
Janka Vargová: Poznala som dôverne Mariánovu hudbu, jeho životný príbeh a poznala som mnohé z tých textov. Niektoré jeho rozhovory alebo recenzie som viackrát čítala a rozumela som ich obsahu. Ale až keď som ich chronologicky usporiadala do toho kauzálneho reťazca spolu s inými textami, zrazu sa mi odkryl ich plný význam. Cez tie texty som pochopila Mariánovu rolu v slovenskej hudbe, jeho etickú integritu a svojím spôsobom statočnosť, s akou napĺňal svoju misiu ochrancu hodnôt v žánri, ktorý si zvolil za svoj vyjadrovací jazyk.
Z Červeného Kufríka je exkluzívnym obsahom spomínaného boxu Collected Works. Okrem raritných živých nahrávok Collegia Musica, scénickej hudby Mariána Vargu sa tam nachádzajú aj demo nahrávky skladieb pre prvý slovenský rockový muzikál Cyrano z Predmestia (1978). V týchto, často len dvoj až trojminútových nahrávkach z magnetofónu položeného na klavíri sa možno preniesť niekoľko desaťročí späť. A to k Pavlovi Hammelovi a Mariánovi Vargovi skúšajúc ich čerstvo zložené skladby.
Skutočne pozoruhodnou súčasťou tohto boxu bolo aj bonusové CD Z Červeného Kufríka. Ako skutočne veľkého fanúšika Mariána Vargu mi nedá neopýtať sa na ďalší obsah tohto červeného kufríka. Čo sa v ňom ešte ukrýva? Uvažujete o ďalšej publikácii jeho obsahu?
Janka Vargová: Bohužiaľ, zvyšok obsahu ostane asi navždy ukrytý v kufríku. Posledná jeho stopa viedla k Petrovi Pišťankovi, ktorý bol kedysi fanúšikom Collegia Musica a to, čo sme publikovali na bonusovom CD, sa zachovalo vďaka nemu. On to prepísal z pások na CD, ale či prepísal všetko, čo sa dalo, netuším, pretože kufrík ostal uňho.
Pozornému oku iste neujde to, že za názvom boxu nasleduje "I.". Jedná sa teda o prvú časť. Je zamýšľaná aj druhá časť mapujúca zvyšnú tvorbu Mariána Vargu v obdobnej podobe?
Janka Vargová: Áno, tá jednotka je poistkou, že nasledovať bude dvojka, ale nazdávame sa, že to má ešte chvíľu čas. A bude to aj zložitejší proces. Čaká nás Mariánova komponovaná komorná tvorba a to treba pripraviť na nahranie. Na tom bude participovať oveľa viac ľudí a bude to finančne náročné.
O Chlapcovi, ktorý krotil čertov a našiel krásu je publikácia, ktorá zachytáva vzácne skladby a skladbičky z najmladších rokov života Mariána Vargu. Objavili sa celkom náhodne. Niektoré pochádzajú z jeho pozostalosti, iné sa po rokoch vrátili z rúk Mariánovej spolužiačky. Jedna jeho Domáca Úloha otvára aj legendárny album Zelená Pošta.
Ďalším počinom Spoločnosti Mariána Vargu bolo priblíženie jeho tvorby zo žiackych a študentských čias. Určitým zmyslom tejto publikácie bolo aj priniesť Mariána Vargu k tým najmladším. Dostali sa k Vám nejaké odozvy, že Marián Varga oslovuje aj mladšie ročníky?
Janka Vargová: Oslovili sme 350 ZUŠ a odozva učiteľov hudby bola veľmi slabá. Plánovali sme urobiť v súvislosti s týmto projektom sériu workshopov na školách, no kvôli pandémii nevyšlo ani to. Vydali sme však 500 kusov publikácie a už pred Vianocami sme robili dotlač, pretože sa to vypredalo, čo znamená, že to nejaký zmysel malo. Ojedinele sa k nám dostane spätná väzba aj zo škôl a ešte sme úplne nezavrhli ani myšlienku spolupráce s nimi. Verím, že čoskoro sa to rozbehne a budeme môcť zistiť, ako to na deti reálne pôsobí. Ivan Šiller, ktorý tie skladby nahral, ich zaradil do svojho repertoáru a hráva ich celkom rád.
Aké sú ďalšie pripravované činnosti Spoločnosti Mariána Vargu?
Janka Vargová: Najbližšie to bude koncert v Skalici, ktorý každoročne dramaturgicky a realizačne pripravuje Ladislav Snopko a tento rok na ňom vystúpia Pjoni a Mariánov synovec Jakub Kudláč, ktorý je tiež hudobník. Ja a Peter Uličný sme sa venovali v poslednom období príprave 17-dielneho seriálu o Mariánovej hudbe pre Rádio Devín, ktorý sa už vysiela. Tiež sa tak okrajovo zúčastňujem na príprave veľkej fotografickej výstavy Mariánových portrétov, ktorú na október pripravuje galéria moderného umenia Danubiana. V Slovarte by mala vyjsť kniha spomienok na Mariána Vargu, na ktorej som sa podieľala s Mariánom Jaslovským. A tiež mám v pláne prepracovať a oživiť Mariánovu webovú stránku.
Ako vášnivého rozhlasového poslucháča ma spomínaný cyklus Marián Varga 75: Príbeh hudby výnimočne nadchol. Na vlnách Rádia Devín ho môžete zachytiť každú druhú nedeľu o 12-tej hodine. Jeho odvysielané časti nájdete v archíve RTVS. Janka Vargová k nemu dodala: ,,Celý ten seriál vznikol na podklade už spomenutého textového materiálu zozbieraného do bookletu k CD boxu Marián Varga Collected Works I. Dobré myšlienky sa rodia v hlavách kreatívnych ľudí a s tým, že by sme mohli vytvoriť jeho rozhlasovú verziu, prišiel Kamil Peteraj hneď po jeho vydaní. Mne sa tá idea veľmi zapáčila a niekedy koncom vlaňajšieho leta v RTVS prikývli na našu ponuku. No a v priebehu troch mesiacov sme to aj zrealizovali vďaka nadšeniu všetkých, ktorí na tom seriáli spolupracovali."
Mariána Vargu približujú viaceré knihy. Azda najvýraznejšou z nich je kniha bohatých rozhovor O cestách, ktoré nevedú do Ríma (Slovart, 2004) od Petra Uličného. Detailne sa na jeho hudobnú dráhu pozerá Marian Jaslovský v knihe Collegium Musicum (Slovart, 2007). Obidve sú beznádejne vypredané. Práve v spolupráci Marianom Jaslovským vznikla ďalšia, s názvom Nebo, peklo, raj. O tom, že bude rozhodne inou hovorí Janka Vargová: ,,Ponúkne dynamický obraz Mariána optikou jeho najbližších ľudí z okruhu rodiny, priateľov a kolegov, s ktorými úzko komunikoval v rozličných životných etapách, o tom, čo Marián znamenal pre nich a čo oni pre Mariána. Je tam veľa krásnych, vtipných a niekedy dojemných spomienok a spoločných príbehov. Čiastočne sú to príbehy aj tých ľudí samotných a niektorí z nich by si zaslúžili svoje vlastné monografie. Dozviete sa možno trocha viac o jeho detstve, rodinnom zázemí, o slávnych aj menej slávnych časoch a aj o Mariánovom odchádzaní."
Dielo Mariána Vargu stále žije a rezonuje. Dokazujú to aj mnohé vinylové re-edície jeho albumov Collegia Musica a najmä spoločných albumov s Pavlom Hammelom. Tieto re-edície tak ponúkajú skvelú šancu doplniť svoju fonotéku jedinečnými hudobnými počinmi a súčasne, s návratom vinylovej platne ako fenoménu, aj vstup do životov mladších poslucháčov a fanúšikov. Kvalita si vždy svoje publikum nájde. Oslavu tvorby Mariána Vargu a jeho spoluhráča Fedora Freša tento rok ponúkne aj septembrová séria koncertov venovaných 50. výročiu vydania albumu Zelená Pošta, ktorú po desiatich rokoch od posledného živého prevedenia odohrá Pavol Hammel s obohatenou muzikantskou zostavou v zložení František Griglák, Peter Preložník, Martin Valihora, Fedor Frešo ml. a Vladislav Šarišský.
Spomínal som už, že s Mariánom Vargom sa mi stretnúť, bohužiaľ, nepodarilo. Výnimočným spôsobom mi ho však živo priblížili dve stretnutia pri rozhovoroch s Pavlom Hammelom, istý čas jeho najbližším hudobným partnerom. Ďalším veľmi podobným, sprostredkovaným stretnutím je práve toto, s Jankou Vargovou. Rád by som jej za to srdečne poďakoval.
