Bohemizmy vs anglicizmy (Jazyk je všetko 26)

Príliv anglicizmov do slovenčiny je oveľa deštruktívnejší proces než tých zopár bohemizmov, na ktoré sme priam vycvičení

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

byť alergickí. Rozmýšľam, či nie je čas to prehodnotiť...

Totiž, zatiaľ čo boj proti bohemizmom bol istým dozvukom boja za svojbytnosť nášho jazyka, dnes je slovenčina pod oveľa väčším ohrozením v podobe nehateného prívalu anglicizmov.

Sú bohemizmy, ktoré sú do očí bijúco NEVHODNÉ, napr. „doprovod“ v zmysle hudobný sprievod. Takýto bohemizmus sa nevčleňuje integrálňe do slovenčiny, pretože neexistuje sloveso „doprovádzať“, len „doprevádzať“. V češtine sa odlišuje prodat a předat, ale keďže v slovenčine nemáme významový rozdiel predpôn „pro-“ a „pre-“, uhniezdil sa u nás nesprávny výraz „predať“, ktoré je rušivo homonymný so slovesom vyjadrujúcim predaj-nákup. Vhodnejší ekvivalent bohemizmu „predať“ je – odovzdať, sprostredkovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Potom sú bohemizmy SLANGOVÉ – používajú sa v určitom slovenskom slangu, napr. poštári bežne hovoria „dopis“ namiesto list. Hoci osobne výrazu „dopis“ neholdujem, uznávam, že v poštárskom slangu má svoje miesto ako výsledok raného Česko-Slovenska, keď sa Slováci v mnohých odboroch učili od Čechov, aby sa zbavili uhorského dedičstva a maďarských výrazov.     

Slang mládeže zasa obsahuje slovo „kočka“. Hoci je pôvodom jasne české, jeho význam „dievča, baba“ je už v slovenčine špecifický a ťažko ho označiť za bohemizmus, pretože v češtine sa slovo kočka používa v zmysle krásavica, kým v slovenčine sme si toto slovo prispôsobili na označenie dievčat všeobecne a je už neoddeliteľnou súčasťou nášho slangu. Za problematické však vnímam slovo „holka“...

SkryťVypnúť reklamu

A potom máme bohemizmy UŽITOČNÉ, ktoré sme skutočne potrebovali, pretože sme nemali vhodný výraz na daný denotát, a tak sme si vypožičali – a niekedy čiastočne poslovenčili – pôvodné české slovo. K takýmto patria odborné termíny ako „rastlina“ či „živočích“. Pritom poslovenčenie – prispôsobenie českého slova slovenským fonologickým pravidlám – niekedy prebiehalo chaoticky, ba dokonca nesprávňe: slovo živočích by -správňe poslovenčené- malo znieť živočuch. Knieža (z českého „kníže“) by malo byť kniaža.

Zvláštnou skupinou sú bohemizmy, ktoré sú tak uhniezdené v hovorenej slovenčine, ale málokto si ich „dovolí“ aj napísať tak, ako skutočne znejú: tu ide hlavne o slangovú príponu -ÁK nasledujúcu po mäkkej spoluhláske, napr. „náklaďák“ či „mrazák“. Ide o slangové slová, ktoré ako také nemusia vyhovovať pravidlám SPISOVNEJ slovenčiny. Napriek tomu ale každý radšej napíše nákladiak (hoci pochybujem, že to niekto aj skutočne takto prirodzene povie), no a, samozrejme, za slangové „mrazák“ máme spisovné „mraznička“. Zvykli sme si inak písať, a inak hovoriť – napriek tomu, že náš pravopis je takmer geniálňe jednoduchý a fonetický! Pritom slovotvorná prípona -ÁK sa v slovenčine integrálňe usídlila a bežne sa ňou tvoria neologizmy – samostatné slová, ktoré už nie sú české: napríklad „pohoďák“ nie je bohemizmus. V češtine sa totiž povie „pohodář“: pohoďák je teda rýdzo slovenské slovo, aj keď „nespisovné“. Takisto príležitostné slovo „koroňák“ ako slangová skratka za korona-vírus je čisto slovenským výrazom, pretože v češtine uprednostnili inú slovotvornú príponu: „koronáč“. Tieto by sa dali označiť za bohemizmy ZDANLIVÉ. Patria sem aj výrazy rajčina a rajčiak, ktoré mnohí vnímajú ako bohemizmy kvôli podobnosti s českým slovom rajče. Ale – čo je na „paradajkách“ slovenské? Slovo paradís v zmysle rajská záhrada je perzského pôvodu a do Európy sa dostalo cez gréčtinu; slovo raj je rýdzo slovanské. Takisto „sväté ostatky“ mnohí považujú za bohemizmus a nahrádzajú ho slovom pozostatky. Tu však nejde o bohemizmus, len o výraz trošku zastaraný – a s tým, ako má náš národ veľmi plytkú kultúrnu pamäť, tak zabúdame na slová nášho vlastného jazyka...

SkryťVypnúť reklamu

Na základe horeuvedeného by som navrhoval, aby sme už zmenili svoj postoj voči bohemizmom a „zdanlivým bohemizmom“, pretože mnohé z nich už majú svoje miesto v slovenčine, a mali by sme sa skôr konečne upriamiť na to, čo sa s naším jazykom deje pod vplyvom angličtiny.

Akiste ste si všimli môj mäkčeň, ktorý protirečí pravidlám slovenského pravopisu. Nie som však spokojný, že písaná slovenčina, ktorá je inak jasná, fonetická a prehľadná, „nepotrebuje“ rozlišovať také dvojice ako KRÁSNE (= „aké?“ s tvrdým N) od KRÁSŇE (= „ako?“). Ide o adjektíva, v ktorých sa kvôli rytmickému zákonu krátka adjektívna koncovka -E (tvrdá) mýli s mäkkou príslovkovou koncovkou -E. Rád píšem jasne, tak aby ma môj čitateľ hneď jednoznačne chápal, a práve toto je prípad, keď niekedy ani kontext vety nemusí objasniť, či ide o prídavné meno alebo príslovku. Preto cítim potrebu tieto dvojice patrične rozlišovať – veď čo je jednoduchšie než použiť mäkčeň? Zmeny v jazyku by mali byť takéhoto druhu – účelné, cielené, a nie slepé, ako je to v prípade anglicizmov...

SkryťVypnúť reklamu

Aby ste ma nechápali zle – nie som anti-amerikista ani odmietač „zlého západného”. Angličtinu mám rád, napokon cítim sa v nej najviac doma zo všetkých cudzích jazykov, ktoré som študoval alebo sa im venoval. Ale som alergický na to, keď sa slovenčina naťahuje na kopyto angličtiny. Vzniká absurdný paškvil, z ktorého by sa dalo smiať, keby z neho nebolo človeku zle.

Kedysi sme neslovanské exotizmy brali ako dialektizmy alebo anachronizmy z čias monarchie. Moja prababička vraj hovorila „puter“ namiesto maslo, pretože tak -zrejme- spomínala na roky svojej mladosti vo Viedni. Slovesá odvodené od nemeckého či iného základu príponou „-ovať“ boli súčasťou humoru, srandy, recesie. „Šprechovať“ atď.

Dnes už „implementujeme“ namiesto uplatňujeme, „stipulujeme“ namiesto stanovujeme, a podobné nezmysly. NB – nezmysly z hľadiska slovenčiny, nie z hľadiska angličtiny. Anglofóni svoj jazyk tvorivo rozvíjajú, ale my namiesto toho, aby sme tiež svoj jazyk tvorivo rozvíjali, tak radšej pasívňe prijmeme anglicizmus, a ešte pritom máme pocit, akí sme svetoví, a dokonca sa určite mnohí vyžívajú aj v tom, že „znejú učene, svetovo“ a pre niekoho nezrozumiteľne... Načo zbytočne hovoriť „koncept“, keď máme slovo POJEM. „Výskum“ namiesto VEDA. „Technológie“ namiesto TECHNIKA. „Národ“ namiesto ŠTÁT. Znásilňujeme náš jazyk tým, že slovenským slovám vnucujeme význam, aký má dané alebo podobne znejúce slovo v angličtine. Ide o tzv. false friends (faux amis) - „falošných priateľov“, to znamená, že chybne vyhodnotíme vzťah medzi cudzím a domácim slovom. Tento omyl často vyplýva zo školáckej praxe – nepresne stanovené prekladové ekvivalenty. Ktosi kedysi určil, že anglické „nation“ znamená národ, a tak dnes automaticky prekladáme každé anglické „nation, national“ ako národ, národný, bez toho, aby sme si spätne skontrolovali, či nedošlo k posunu: ono totiž k posunu skutočne dochádza. Slovo nation totiž vo „veľkých“ jazykoch ako francúzština či angličtina znamená „(celý) politický štát, (celá) krajina“, a nie NÁROD v našom zmysle tohto slova. (Ak Vás to zaujíma bližšie, mám o tom samostatný blog: https://blog.sme.sk/ivanrumanek/kultura/nation-narod-jazyk-je-vsetko-16

) Angličania či Francúzi, ktorí sa nikdy príliš nestarali o menšie národy a menšiny žijúce v ich kráľovstvách, často nedokážu presne vyjadriť náš pojem NÁROD. V angličtine musíme použiť výrazy ako people alebo ethnic group, aby sme vyjadrili tento náš pojem. A tiež NÁRODNOSŤ samozrejme nie je nationality, ale ethnicity. Anglické „nationality“ totiž znamená štátna príslušnosť! Vidíme, k akým hrubým nepresnostiam dochádza v našom jazyku zásluhou chybne zaužívaných anglicizmov. Vedie to potom k chaosu - k stavu, keď pri čítaní slovenského textu človek musí vedieť po anglicky, aby si mohol vysvetliť mnohé nejasnosti, vyplývajúce z anglicisticky použitých slov.

Ďalším problémom je slovosled. Princípom slovenského slovosledu je poradie „východisko výpovede – jadro výpovede“ (alebo, v gréckej terminológii, „thema - rhéma“). Znamená to, že to, na čom je vetný dôraz, kladieme až na koniec vety. V angličtine tento princíp slovosledu kedysi tiež bol – môžeme ho vidieť ešte u takého Shakespeara, a čiastočne v staršej literatúre do začiatku 20. storočia – dnes ale v 99% anglických výpovedí platí formalistický princíp „podmet-prísudok-predmet“. Tým, že internet je založený na angličtine, a tým pádom prevažnú väčšinu informácií dennodenne čerpá väčšina ľudstva z angličtiny, sme všetci silne ovplyvnení aj jej slovosledom, tzv. hypnózou originálu. Pri doslovnom preklade nám potom vznikajú takmer nezrozumiteľné, alebo pri najlepšom nepekné, slovenské vety. Tento trend sa však začal už po Nežnej revolúcii, keď žurnalisti, snažiaci sa o svetovosť, začali presadzovať anglický slovosledový princíp v žurnalistickom štýle. Išlo tu však o narušenie prirodzenosti slovenčiny. A tak dnes máme titulky typu „XY zomrel.“ (podľa anglického kopyta „XY died.“), hoci prirodzene slovenské je „Zomrel XY.“, pokiaľ teda nenadväzujeme na predchádzajúci kontext, v ktorom sme už o XY hovorili, a teda sa stal „themou“, východiskom výpovede, a momentálňe je aktuálna tá informácia, že ZOMREL. V takom prípade samozrejme to ZOMREL bude na konci, lebo je to „rhéma“ – to novum, to čo chceme povedať, to na čom je vetný dôraz. Ale nie v prípade, keď dôraz je nie na zomieraní, ale na mene zosnulého.

Takéto narušenie prirodzenosti jazyka má za následok informačné zneistenie: my sme totiž zvyknutí, že začiatky viet sú akýmsi „úvodom“, a tú hlavnú informáciu – dôraz – čakáme práve na konci vety. Také je naše psychologické jazykové nastavenie. Pokiaľ ale podľa anglického kopyta vtesnáme dôležitú informáciu na začiatok vety (z dôvodu, že ide o podmet), tak čitateľ (a tým viac poslucháč) bude stále očakávať, že to „dôležité ešte len príde“, a informačne ťažký začiatok vety mu ujde. To môže viesť k zbytočnému zmätku, chaosu a disharmónii (nehovoriac už o informačnej strate) – a možno je práve toto jedna z príčin, prečo si prestávame rozumieť. Proste preto, že sa nám rozpadá náš jazyk. (Že dovolíme, aby sa rozpadal...)

Angličtina nás vizuálňe ovplyvňuje aj z hľadiska písania veľkých písmen. Anglická prax písať v názvoch či titulkoch každé slovo (okrem členov a predložiek) veľkým začiatočným písmenom je, keď sa prenesie do slovenčiny, veľmi rušivá, pretože u nás sú presne stanovené pravidlá písania veľkých písmen (Anglicko, Angličan, ale anglický, angličtina – v angličtine sú všetky tieto slová s veľkou iniciálou: England, English). V slovenskom texte netreba každé slovo názvu zdôrazňovať veľkou iniciálou, pretože táto má v slovenčine významotvornú informáciu – rozlišujeme „stará hora“ od „Starej hory“ a „Starej Hory“. „Stará Hora“ je názov obce. „Stará hora“ je názov hory. No a „stará hora“ je prosté označenie akejkoľvek hory, ktorá je vnímaná ako stará...

Navyše, s prevažujúcim počtom prekladov z angličtiny (často hroznej kvality!) sa do nášho povedomia predierajú anglické vetné konštrukcie, a celkovo anglický spôsob vyjadrovania. Angličtina je v porovnaní so slovenčinou často veľmi stručná, hutná -  „pregnantná“. Čo my vyjadríme slovesom, angličtina vyjadrí príčastím či podstatným menom. A v zmysle takého nášho „podupala čižmami, aby z nich otrepala sneh“ sa angličtina môže vyjadriť oveľa úsečnejšie – napr. „zdupala (dole - down) sneh“. Prenos anglických výrazov však ešte nezabezpečí, aby sme na Slovensku mali Anglicko či Ameriku. Vidno to aj z toho, ako sa anglické prejavy maximálneho taktu a slušnosti - „please“ a „sorry“ – stali -aplikované v našom slovenskom rybníčku- prejavom asertívneho až arogantného naliehania („Prosím!!!“) a sarkastickej irónie („Sori (jako)!“).

Pozoruhodná je genéza výrazu „zdieľať“. Tento je totiž bohemizmom, ktorý bol pôvodne anglicizmom. Slovenčine výraz „zdieľať“ nebol nikdy vlastný, a vyštudovaní anglisti dobre vedia, ako ťažko sme vždy riešili prekladové ekvivalenty anglického SHARE. Z dôvodu neprítomnosti jednoznačného výrazu si v takom Londýne mladí Slováci zvykli „šérovať byt“ (to share a flat), ale keď prišiel Facebook a potreba vyjadriť tento pojem praktickým a šikovným jednoznačným slovom, ostentatívňe sa k nám preplazilo „zdieľať“ – spočiatku nehorázny bohemizmus, ktorý je ale taký PRAKTICKÝ, že dnes ho už ako bohemizmus málokto vníma.

A keď som už zabŕdol do kybersveta – uvedomujete si, že „sociálne siete“ je v podstate hrubá nepresnosť, pretože to, čo sa v angličtine pod týmto výrazom myslelo, boli spoločenské siete?  Ani výraz „komunita“ nevyjadruje pôvodnú anglickú spoločenskú zomknutosť a susedskú vzájomnosť, ktorú človek v Británii či USA bežne zažije. U nás máme iné vzťahy, a tak slovo „komunita“ nesie pocit studenej sociologickej komisnosti. To, čo sa v angličtine myslí pod community, je naše pospolitosť či obec (ľudí, ktorých spája spoločný záujem)...

Takto sa zo slovenčiny (podobne ako z češtiny) pomaličky, nenápadne ale iste stávajú anglické slová, vety a konštrukcie ešte ako-tak priodeté v slovanskom háve. Nie som proti pokroku. Ale mali by sme si trošku viac vážiť svoj jazyk! Nie je totiž taký samozrejmý, ako si myslíme po troch desaťročiach národnej samostatnosti. Len tak zázrakom sa zachoval, po tom čo kráľ Svätopluk vyhnal Methodiových učeníkov z Veľkej Moravy a tým podryl sľubne sa rozvíjajúce základy našej domácej literatúry (https://blog.sme.sk/ivanrumanek/kultura/nerealizovana-moravcina-jazyk-je-vsetko-25 ). Museli sme na literatúru v svojej reči čakať takmer tých príslovečných tisíc rokov v rámci Uhorského kráľovstva, a vieme všetci zo školy, koľké osobné obete to stálo, aby sa slovenčinu podarilo ustanoviť ako svojbytný kultúrny jazyk nášho národa. Nezaslepujme sa veľkosťou angličtiny. Tá je síce svetovým jazykom, ale okrem nej existujú stovky jazykov, väčších či menších, a každý z nich v sebe uchováva stáročnú skúsenosť pospolitosti, ktorá ním hovorí. A to je duchovné bohatstvo, o ktoré prísť by bolo – prinajmenšom škoda...

 

Ivan R. V. Rumánek

Ivan R. V. Rumánek

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  118x

Τί δεῖ με χορεύειν; Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

47 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
SkryťZatvoriť reklamu