Digitálne vymieranie slovenčiny!?

Pre rozvoj slovenského jazyka v minulosti bolo dôležité, aby sa z jazyka používaného v domácnostiach stal jazykom, ktorým sa rozpráva v škole, divadle, kostole - jednoducho povedané, aby sa jazyk vyvíjal a napredoval spolu so spoločnosťou. Preto bolo dôležité mať preklad biblie, slovenské noviny, slovenské školy, divadlá, a preto je aj dôležité mať dobré preklady aktuálnych diel vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti.
Ako je na tom slovenčina dnes, keď nám rozhodne nestačí jedna kniha a keď sa na nás denne valí množstvo informácií a noviniek, na ktoré sú všetky vydania slovníkov krátke alebo lepšie povedané pomalé?
Na základe hodnotenia úrovne podpory jazykových technológií pre 30 z približne 80 európskych jazykov vyplynulo, že pre 21 jazykov je podpora slabá alebo žiadna a ich digitalizácia je nedostatočná. Bližšie informácie sa dozviete na http://www.protranslator.eu/article.php/20120921090600761 . Pod pojmom „elektronické vymieranie“ rozumieme stále sa zmenšujúce percento využívania slovenčiny pre jej nepripravenosť na súčasné technológie. Nenašiel som relevantný prieskum, ktorý by mapoval vývoj v tejto oblasti. Čo však viem povedať, je, že na trhu je málo elektronický slovníkov, nedostupnosť softvéru pre prepis hovoreného slova a naopak, málo e-kníh v slovenčine, málo zvukových kníh. Situáciu zachraňuje SBMT, teda štatistický strojový preklad napr. od spoločnosti Google, vďaka ktorému sa ľudia majú možnosť dozvedieť informácie, o ktoré majú záujem, a nie tie, ktoré im vyberie „píplmeter“ - zariadenie, ktoré podobne ako komunizmus orezáva všetko vymykajúce sa priemeru a teda aj názory, ktoré nás majú posúvať vpred.
Ako aj v minulosti, podobne i dnes nám pomáha naša blízkosť so západným susedom. Veľa kníh sa číta v češtine, naše deti pozerajú české vysielania rozprávok. Aj ja sa priznávam, že na slovenské tv kanály zablúdim len o siedmej, a aj to stále zriedkavejšie. Výsledkom je, že naše deti bez problémov „mluví“ a volajú svojich rodičov „taťko a máma“. Nemajú potom väčší problém študovať na VŠ v Českej rep., čo je pri kvalite nášho školstva žiaľ nespornou výhodou. Keď túto tému vytiahnem pri rozhovoroch, väčšinou sa stretnem s nepochopením, že čo je na tom vlastne zlé. Podľa niektorých by mali byť všetky filmy len titulkované, čo by pomohlo k lepšiemu ovládaniu cudzích jazykov. 
Dôležitosť ovládania svetových jazykov najmä angličtiny je neodškriepiteľná. Je však skutočne riešením to, aby sme sa vzdali jazyka a všetci prešli na používanie toho najsilnejšieho? Kde je správna miera, kedy vyžadovať používanie slovenčiny a v akom rozsahu? Odpoveď nepoznám. Ak si ale pomôžem anglickým „Use it or lose it“, teda „používaj to, lebo o to prídeš“, som rozhodne za to prvé. A čo sa týka češtiny, je pre nás obrovským prínosom aj výhodou. Na druhej strane sa však nemôžeme čudovať, ak zahraničie využíva pre export na Slovensko svoje české pobočky. Myslím tým český dabing filmov, české redakcie televíznych staníc, knihy preložené do češtiny, návody na výrobkoch bez slovenského prekladu. Česká lokalizácia totižto má 15-miliónový trh (ČR a SR dokopy), zatiaľ čo slovenské vydanie si môže kúpiť len 5 miliónov zákazníkov. A to ma už musí mrzieť aj z pozície prekladateľa a podnikateľa.