Osobne ma zaujal príspevok M. Bachledovej s názvom Crowdsourcing v preklade v sociálnych médiách. Téma samotná vyvoláva vždy polemiku o vhodnosti a „férovosti" prekladu touto formou. Diskutujúci polemizovali o vhodnosti účasti profesionálnych prekladateľov a študentov translatológie na podobných projektoch, nakoľko sú tieto projekty často dobrovoľnícke. Pre krátkosť času nebolo možné podrobnejšie rozobrať danú tému, a preto by som rád svoje myšlienky zhrnul aspoň touto formou.
Definícia:
Crowdsourcing je novotvar na označenie spôsobu deľby práce, pri ktorom sa úloha obvykle vykonávaná zamestnancom alebo konktraktorom v rámci outsourcingu zadá bližšie nešpecifikovanej skupine ľudí ako všeobecná výzva. Napríklad sa verejnosť vyzve na spoluprácu pri vývoji novej technológie, uskutočnení dizajnérskej úlohy, zdokonalení algoritmu alebo pri pomoci so zachytením, roztriedením a analýzou veľkého objemu dát. Zdroj: Wikipedia, https://sk.wikipedia.org/wiki/Crowdsourcing
V prvom rade je potrebné povedať, že „crowdsourcing“ je rýchly spôsob vyhľadávania ľudských zdrojov, teda pracovnej sily a využíva sa vo viacerých oblastiach. Umožnil ho rozvoj technológií, ktoré dokážu rýchlosťou internetu vyhľadať a spájať vhodných ľudí bez ohľadu na ich umiestnenie. Jeho vznik okrem technológií podmienil hlavne dopyt po daných službách (napr. tvorba webových stránok, grafické a DTP služby,...). Ide o formu, ktorá sama o sebe nie je nositeľom kvalitatívnej charakteristiky. Nie je preto podľa mňa možné povedať, či je zlý, resp. dobrý. Závisí od konkrétnych postupov, ktoré boli pri ňom uplatnené. Jedným z najdôležitejších je kritérium výberovosti. Ak do množiny prekladateľov, ktorá sa môže zúčastniť projektu zaradíme starostlivo vybraných a overených prekladateľov, stále pôjde o crowdsourcing. Rovnako môžeme vytvoriť skupinu zo študentov prekladateľstva, ale samozrejme existujú aj otvorené, resp. polootvorené skupiny. Práve tieto zrejme majú na mysli oponenti tejto metódy. Ďalším aspektom je zvolený pracovný postup s následnou kontrolou kvality. Napr. preklad môžu tvoriť 20 študenti a následne ho skontrolujú 4 vyučujúci. Možnosti sú prakticky nekonečné, a preto je pri zostavovaní podobných projektov najdôležitejšie sústrediť sa na požadovanú kvalitu a rýchlosť.
Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že súčasný prepojený svet komunikácie umožňuje aktívnu spoluprácu v reálnom čase, ktorú poznáme v angličtine pod pojmom „collaborative approach“, teda skutočnú kolektívnu tvorbu napr. aj prekladu. Ak teda zapojíme do prekladu naraz 20 ľudí, neznamená to len 20-násobne väčšie riziko nekonzistencie prekladu, ale zároveň aj 20-násobne väčšiu šancu na správne vyriešenie prekladateľských problémov. Vďaka zdieľaným pamätiam a prostriedkom okamžitej komunikácie (IMS) dochádza k spoločnému riešeniu problémov a výsledky sú okamžite dostupné celej skupine zúčastnených.
Ďalšou problematickou rovinou crowdsourcingu je rovina etická. Práca „zadarmo“ môže predsa znižovať cenu prekladu na trhu. Ako u väčšiny problémov aj tento má dve strany mince, ale lepšie je prirovnať ho k ázijskému princípu jing-jang, nakoľko „zlo“ a „dobro“ sa väčšinou prelínajú a neexistujú oddelene. Pri svojich prednáškach radím študentom, aby sa riadili princípom, že ak niekto na produkte zarába, mal by zaplatiť aj subdodávateľom. Ak teda sociálna sieť zarába milióny, mala by si nájsť prostriedky aj na preklad. Avšak ani tu nie je odpoveď jednoznačná. Znevýhodnili by sme tak minoritné jazyky, ktoré z pohľadu ziskovosti nie sú zaujímavé. Naopak, podporujem študentov, aby svojou prácou podporili rôzne neziskové aktivity a projekty. Vyberú si potom projekty, ktorým veria a majú aj pozitívnu motiváciu, ktorá je pre úspech v akejkoľvek práci dôležitá. Ako príklad môžeme uviesť vzdelávacie projekty typu Khan Academy, šírenie pozitívnych myšlienok ako sú TED Talks, alebo úžasná práca Prekladateľov bez hraníc „Translators withhout borders“, ktorí svojou nezištnou prácou pomáhajú zlepšovať život najmä v Afrike.
K etike sme sa v diskusii dostali aj z pohľadu autorských práv. Opäť je však potrebné konkretizovať projekt, aby sme ho vedeli hodnotiť. Je rozdiel, ak niekto prekladá pirátske titulky a ak prekladá titulky k TED Talks, alebo titulky k dobrovoľníckemu filmu.
Zostalo mi záhadou, odkiaľ sa diskutujúci od „crowdsourcingu“ dostali k „zlému“ strojovému prekladu, do ktorého „ich nútia agentúry“. Podobné názory počúvam roky a vychádzajú zo snahy zakonzervovať vývoj, čo sa žiaľ u nás často aj darí. Každý zákazník, bez ohľadu na to, či ide o agentúru alebo inú právnickú či fyzickú osobu, sa snaží za tovar či službu zaplatiť čo najmenej. Kupujete si topánky podľa toho, či sú najdrahšie? Cena primeraná možnostiam je zrejme častejšie využívané pravidlo. A netreba zabúdať aj na prínos strojového prekladu v podobe značného zvýšenia produktivity práce pri preklade určitých typov textu. Objem prekladaných textov neustále narastá, preto sa rôzne formy jeho automatizácie stávajú nevyhnutnou súčasťou produkčného procesu.
Na záver by som zhrnul, že z môjho pohľadu je najdôležitejšie adeptov prekladu aktívne a pravdivo informovať o realite a možnostiach súčasného trhu, úprimne s nimi o daných problémoch diskutovať a snažiť sa na ne pozrieť aj z ich pohľadu nováčikov, ktorým však patrí budúcnosť.
Jakub Absolon, 9. február 2017
