Po návšteve hypermarketu Asda (niečo ako Tesco, ktoré bolo mimochodom len kúsok opodiaľ cez ulicu) to bolo milé provinčné osvieženie.
Už v priľahlých uličkách, ktorými sme kráčali k centru mesta, sa na nás v oblokoch obracali výzvy "Nechceme Tesco na Mill Road". Keď sme na ňu vstúpili, tak som pochopila. Ráz tej v podstate úzkej, trochu chaoticky vyzerajúcej ulice by sa úplne stratil. Na úzkych dláždených chodníčkoch sa ľudia ohľaduplne vyhýbali. Uličky, ktoré na ňu ústia sú z pohľadu návštevníka romanticky krásne a poskytujú tiché bývanie mimo hluku rušnej ulice. Ľutujem, že som si neurobila viac fotiek.
Z pokojne štvrte sme sa na Mill Road dostali cez most ponad rieku koľajníc. O pár dní nás odnášala do Londýna, ale práve teraz pútali moju pozornosť architektonicky zaujímavé administratívne budovy hneď za mostom.
Komíny boli všade. Malé, veľké, ale hlavne ich bolo veľa. Tieto boli z môjho pohľadu najkrajšie. Podľa akéhosi nariadenia v hlbokej minulosti musela mať každá izba v dome svoj vlastný komín. V prípade týchto budov tomu verím na sto percent.
Komíny na streche mi pripadali väčšie ako domy samotné. Bol to, samozrejme, len očný klam. Keď sme prišli bližšie, nazerali sme z mosta dole do dvorov na tradičné jednoposchodové obydlia.
Obchodíky so všakovakým sortimentom sa striedali s malými úradmi, rýchlym občerstvením a mini kaviarňami či reštauráciami. Uprostred sa nám otvoril pohľad na kostol St. Barnabas.
Okrem kostola sa tu našlo miesto aj pre honosnejšiu budovu s privátnym parčíkom. Rešpektovali sme tabuľu Private a tak tu mám len pohľad na kúsok záhrady. Ten strom ma fascinoval a nemám potuchy, čo za strom to je.
Ako sme sa tak predierali uličkou, obchádzali sa s ľuďmi a zastavovali sa kvôli mojmu vášnivému zvolaniu fotografa začiatočníka "Jaj, to si musím odfotiť.", tak sa zrazu pred nami vpravo otvoril pohľad do malej trochu zablatenej aleje. Na konci stál domček ako z rozprávky.
Za zákrutou vedúcou vpravo od domčeka nás čakalo ešte väčšie prekvapenie. Väčšie o fakt, že nič nenasvädčovalo tomu, čo objavíme. Ani kamarátka nevedla o tomto tichom zákutí. Nuž, nečudo. Kúsok od rušnej ulice za zákrutou pri tomto domčeku sa nám totiž otvoril pohľad na nezvyčajný cintorín. Keďže to miesto ma fascinovalo, venujem mu samostatnú kapitolu.
A tak na záver, píšuc svoje dojmy, volám spolu s obyvateľmi Mill Road a okolitých ulíc Cambridge "Nie, nechceme Tesco na Mill Road."
