Helena Jakubčíková
Skúška odvahy
Tie oči už niekde videla. Keď sa vzďaľoval, nejasne sa jej vybavil obraz malého hrdinu drmoliaceho za všeobecného uznania: „Dokázal som to.“
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som to, čo zo mňa spravili otec, mama a ja. No a samozrejme mnoho ďalších ľudí:-)A napokon v neposlednom rade JA:-) Zoznam autorových rubrík: Čudnosti prečudesné, Tretia alternatíva, Snové arabesky, Malé pohladenia, Murko a tí ostatní, Zápisky z ciest, Mačacím pazúrikom, Moje zlatíčka, Závoz alebo životná križovatka, Len tak, Profesionálna deformácia, Súkromné, Nezaradené
Súkromné
Helena Jakubčíková
Dôvera naša každodenná
Pôvodne som mala na mysli titulok "Nedôvera naša každodenná", ale povedala som si "Veď nebuď pesimista a daj dôvere šancu.
Helena Jakubčíková
Popoluška v Paríži
Žiarivé svetlá, hviezdy na nebi.... chcem s vami spomínať na tri večery, na noci vlahé plné hviezd.
Helena Jakubčíková
Mama
"Had v daroch zobudí sa raz a obvinenie nám deti vmietnu do tváre a bolesť v hrudi zostane dovtedy, kým odpustenie oslobodí nás." Objímte svoje mamy, objímte svojich otcov, kým sú s vami, kým neodídu do večnosti. Neskoro bude plakať, keď stratí sa ten prístav, v ktorom bezpečie sme našli ako deti, keď boliestky sme mali.
Helena Jakubčíková
Bájka o kašli
Angína, kašeľ. Prozaická a nepríjemná choroba týchto dní. V jedno ráno sa kašeľ ukázal v inom svetle. Vo svetle emócií...
Helena Jakubčíková
Poznanie bez Lásky
V nedeľu rada počúvam rozprávky. Pravda, ak sa mi podarí včas zobudiť. Potom nechám hrať halabala pre deti a neskôr vo väčšine prípadov rádio vypínam. Je to čas pre bohoslužby z rôznych kostolov na Slovensku. Len v mimoriadnych prípadoch nechám rádio hrať a počúvam. Tak sa stalo aj dnes.
Helena Jakubčíková
Ako umierajú lastovičky
Slnko zapadá. Jeho cesta do postieľky za horami je však ešte dlhá. Jemný vánok vnáša osvieženie na balkón po dlhom horúcom letnom dni. Obloha je vysoká, jasná a nekonečne bledo modrá. Ozýva sa živý štebot, volanie lastovíčat na susednom balkóne ako odpoveď na pozdrav lastovičích rodičov prinášajúcich neopatrný hmyz. V elegantných oblúkoch križujú jasnú oblohu. Vznešené a slobodné. Obloha, sloboda, voľnosť patrí všetkým. Až na jednu. Už nemá síl rozprestrieť krídla a poláskať sa so vzdušnými prúdmi.
Helena Jakubčíková
Láska otca
Stretla som človeka. Otca krásnych detí. Vytiahol mobil a ukázal mi svojich anjelikov.
Helena Jakubčíková
Zjavenie
„Helenka“, niekto vážne a zároveň jemne vyslovil jej meno. Okamžite sa zobudila. Vychádzajúce zimné slnko nakúkalo cez oblok. Čo sa stalo? Sen uletel. Zostal len pocit. Pocit intenzívny a smutný. Akoby predzvesť niečoho vážneho. Niečoho neodvolateľného.
Helena Jakubčíková
Ako som prvý krát „rodila“
Ten prvý marcový týždeň v roku 2004 mi bol určite predurčený ako rušný týždeň. Niektoré veci som vôbec nestíhala a niektoré udalosti prišli úplne nečakane a nedali sa odbiť napotom. Toto bola jedna z nich.
Helena Jakubčíková
Snenie
Súrodenci. Šmolka mi práve vyskakuje k nohám a cez Kubka sa tlačí ku mne. Dôverne sa pritúli a sleduje, čo robím.
