Helena Jakubčíková
Sú späť
Včera som ich zahliadla. Prvých vyslancov veľkého sťahovania. Najskôr ma upútal charakteristický let. Široké plavné oblúky nad krajinou. Potom ostrý vidlicový chvost. Nasledoval radostný údiv. Lastovičky sa vrátili.
Som to, čo zo mňa spravili otec, mama a ja. No a samozrejme mnoho ďalších ľudí:-)A napokon v neposlednom rade JA:-) Zoznam autorových rubrík: Čudnosti prečudesné, Tretia alternatíva, Snové arabesky, Malé pohladenia, Murko a tí ostatní, Zápisky z ciest, Mačacím pazúrikom, Moje zlatíčka, Závoz alebo životná križovatka, Len tak, Profesionálna deformácia, Súkromné, Nezaradené
Včera som ich zahliadla. Prvých vyslancov veľkého sťahovania. Najskôr ma upútal charakteristický let. Široké plavné oblúky nad krajinou. Potom ostrý vidlicový chvost. Nasledoval radostný údiv. Lastovičky sa vrátili.
Počas týchto dní som chodila so svojou staručkou mačkou Miškou k veterinárke po pravidelnú injekciu antibiotík. Aby sa zbavila soplenia a slzenia. Dnes sme boli pre poslednú. Dostala som k nej zvláštny bonus.
Bodavé lúče slnka sa predierajú aj cez stiahnuté žalúzie a zohrievajú vzduch v byte. Tak som odložila veci pracovné a siahla som po spomienke na svieži šum mora.
Vonku sa ženia všetci čerti a k nám do logie prišla návšteva. Pekne spôsobne sa usadila na drôt, ktorý bol kedysi natiahnutý kvôli sušeniu prádla. Vietor s nimi kymáca a oni si čistia zmoknuté pierka.
Slnečné lúče dnes intenzívne láskali úbočia Malých Karpát tu dole u nás a vylákali ma na malý výlet k rybníku. Mala som tú česť stretnúť a pozdraviť nežné krásky. Na Flóre by sa zrejme strácali, ale v svojom prostredí nemajú konkurenciu. Veď, pozrite.
Zaznel silný výstražný zvuk. Za iných okolností by som si ho nevšimla, ale práve som šla okolo kŕdlika malých operencov zaujatých vyzobávaním niečoho dobrého z rozrytej zeme blízko hustých kríkov zastrihnutých do podoby živého plotu.
Mám rada sci-fi a fantazy literatúru a keď som nedávno hľadala niečo ľahké na čítanie, tak som automaticky zablúdila do príslušnej časti kníhkupectva. S vybranou knihou v ruke som sa presúvala cez oddelenie kníh pre mládež a tam na mňa zamával obal nenápadne vyzerajúcej knihy.
Zamyslená, s úsmevom na perách a v duši, majúc pred vnútorným zrakom dlhonohú laň a myšlienku na to, čo ju vyľakalo, som zdvihla hlavu a pozrela smerom dole, kde sa úzky chodník vinul cez malú čistinku. Už som chcela vykročiť, keď som si uvedomila, na čo sa to vlastne dívam. Inštinkt, anjel strážny, šiesty zmysel - nech to nazveme akokoľvek, ma včas zastavil.
Všimli ste si dnes to, čo ja? Sedím v aute a posúvam sa v zápche po račianskej ulici v Bratislave. Zrazu môj zrak zachytí malý pohyblivý bod, ktorý mi letí oproti. Motýľ. Usmejem sa na neho, "Kde sa tu berieš?" a ani nestihnem dokončiť otázku, keď tu zrazu vidím dvoch ďalších a ďalších. A ďalších. Poletujúce drobné víly šantia nad cestou a letia k východu v ústrety slnečnému svetlu. Toľko ich je, že je to až zvláštne. Nikdy predtým som takúto motýliu tancovačku nezažila. Akoby z nejakého stredu vytryskol motýlí prameň. Hnedé krehké čipky tancovali a sem tam sa dalo zbadať, že sú to babočky buď žihlavové alebo pávooké. Aspoň jedna bola určite pávooká:) Dnes bol v Bratislave motýlí deň.
Zobudila som sa skoro a vykukla z okna. Nad obzorom sa vznášala krásna dvojica. On - pán Mesiac. Ona - krásna Venuša.
Čítam stránku knihy a slzy sa mi tlačia do očí. To, čo cítim, je skutočné - akoby sa príbeh odohrával nie na stránkach papiera, ale priamo v mojej duši.
Keď sa s príchodom noci zatvárame do svojich domovov, netušíme často (alebo na to zabúdame?), že vonku sa prebúdza život. Niekedy je prekvapujúce zistenie, že ten tajomný život je len kúsok za našimi domami. Napríklad aj v takej zanedbanej lúke na skok od bytoviek.
Neviete, čo je delichon urbica? Ani ja som to doteraz nevedela. Pritom ich každý rok na jar vítam a na jeseň odprevádzam. Beloríty domové dnes dorazili na naše sídlisko. Vitajte.
Táborská pahorkatina severnej časti južných Čiech nás vítala svojimi učesanými poliami, lesmi a hájmi, sviežou zeleňou. Srnčia zver sa popásala na okraji polí a lúk. Zvlnenú krajinu čoraz viac zdobili rybníky lesknúce sa striebrom a kúpajúce sa v slnečných lúčoch. Jar prešla zo zimy do leta v rekordnom čase a príroda ešte nestihla zmeniť svoje šaty.
Dnes som mala tú česť stretnúť papagája a to nie obyčajného. Trochu sme hodili reč a musím povedať, že vzbudil vo mne rešpekt.
Môžem povedať, že som zamilovaná. Zamilovaná do muzikálu. Toto sa mi teda už dávno nestalo.
Chvíľu som počúvala opakujúcu sa pesničku. Nachádzala som sa v na úzkom chodníčku v húštine, ktorá lemovala z oboch strán hlbokú a neprístupnú roklinku.