Filip už zarezáva v práci a Majka ešte spí. Včerajší deň musel byť aj pre ňu unavujúci, aj keď sú na cesty zvyknutí. Toto ráno, ale aj ostatné sa niesli v duchu pokojných rán, nekonečných rozhovorov o všeličom. Nie som ranné vtáča a takýto pohodový štart do dňa bolo to pravé orechové. Pred sebou sme mali niekoľko dní na túlanie sa. Počasie nám prialo. O mňa sa síce pokúšala nádcha, ale statočne som jej odolávala a nakoniec nad ňou zvíťazila. Našťastie, lebo tento výlet sa mal ukončiť jednou spoločenskou udalosťou a tam som nemohla ísť so soplavým nosom a už vonkoncom nie kýchajúc na okolie.
Cambridge ako mesto mi učarovalo. Cambridge je predovšetkým mestom univerzít. Viem, nie je to žiadny prevratný objav. Sedeli sme nad mapou a plánovali objaviteľské výpravy. Na nich som zistila, že Cambridge nie je len mestom univerzít, ale má mnohoraké tváre. Veď nakoniec ako každé iné ľudské osídlie.
Cambridge je mestom parkov. Veľkých aj menších. Zelených a udržiavaných. Starých aj novších. Využívaných v akomkoľvek počasí otužilými športovcami alebo len tak sa prechádzajúcimi ľuďmi. Nielen ľuďmi, ale aj rôznorodým vtáctvom - čajky, vrany, kačky a „vodné sliepky" a iné, ktoré sme nevedeli pomenovať. A ak sme mali šťastie, tak sa nám ukázali aj hravé veveričky, ktoré sa delili o konáre stromov s hrdličkami a škorcami. Tie parky ma dostali. Veľké zelené plochy takmer na každom kroku sú neoddeliteľnou súčasťou života mesta. A zdá sa, že nikto sa ich nesnaží zastavať.
Cambridge je mestom, ktorého ráz dotvára rieka Cam aj s jej prítokmi. Rieka obkľučuje centrálnu časť mesta na jej brehoch sa pyšne týči jedna univerzita vedľa druhej. Starobylé budovy, honosné vežičky, vnútorné parky, sochy, študenti. História na vás dýcha z každej strany.
Cambridge je mestom bicyklov. Boli všade. Len tak opreté o ploty lemujú obytné budovy, ale aj verejné priestranstvá. Alebo zaparkované na „bicyklových" parkoviskách pred inštitúciami a železničnou stanicou. Nečudo. Mesto vyrástlo na rovine, ktorú možno prirovnať k doske stola. Ideálne pre tento druh dopravy i športu.
Cambridge je mestom bytových domov s charakteristickou architektúro. Moju pozornosť pútali okná ako výklady zväčša bez závesov či záclon. Sem tam v nich viseli vcelku zaujímavé predmety - ako napríklad odložené šatstvo alebo len kus handry namiesto závesu - najmä v Mill Road, kde sú prízemia obsadené obchodnými alebo kancelárskymi priestormi a býva sa na poschodí. Avšak celkovo ráz mesta tvoria hlavne staršie či novšie jednoposchodové domčeky v rade, ako vojaci. Izbičky malé - tak pre jedného človeka. Viem, že sa nepatrí nazerať do vysvietených izieb, ale prepáčte mi to všetci - neodolala som. Netrpím klaustrofóbiou, ale tie miniatúrne priestory mi pripomenuli moju prvú návštevu Londýna pred rokmi. Vtedy som vstúpila do jednoposteľovej izbietky hotela a mala som chuť odtiaľ utiecť. Posteľ, stolík s televízorom a komodou, to bolo všetko, čo sa tam zmestilo. Pol metra široká chodbička poskytovala len nevyhnutný priestor pre jedného človeka. Tie minibytíky v Cambridge ma fascinovali. Ale pravdupovediac, bola som rada, že byt mojich priateľov mal rozmery podstatne väčšie.
Cambridge je mesto housbótov. Zakotvené k brehom rieky jeden za druhým mimo centra mesta dotvárajú pokojný vidiecky ráz. Aj domy a osídlia na brehu sú iné, nie tak prilepené jeden k druhému, ako v centre. Rieku lemujú chodníky, polia, široké pláne vlhkej pôdy s odvodňovacími kanálmi. Vodné vtáctvo si pozorne všíma okoloidúcich. Vedia, že z času na čas sa im ujdú pochúťky. Vtedy sa hašterivé čajky zlietnu ako kŕdeľ kureniec medzi pokojné usadnuté kačky. Do tej vravy sa svojou eleganciou zapoja aj elegantné labute. Z blízkeho housbótu sa na to díva s nezáujmom čierna mačička. Ten obraz pozná a vtáky sú aj tak ďaleko v tom nepríjemne hojdavom a nestálom živle zvanom voda.
Cambridge je mestom otužilých športovcov. Behajú v parkoch s vyštípanými lícami a holými nohami. Veslujú vo vesliciach na vode a tvária sa, že zima na nich nemá. Hrajú futbal v parkoch, či prší alebo svieti slnko. Bŕŕŕŕ, ale dojem je z nich silný. Aspoň pre mňa, ktorá som dosť zimomravá. Ale nielen športovci sú tak naľahko. Bežne sme stretali dievčatá a ženy v ľahkých balerínkach bez pančúch či ponožiek. Veď bolo už niečo málo nad nulou a v druhej polovici týždňa sa teploty vyšplhali až na okolo 12 stupňov celzia.
Cambridge je tiež mesto obchodov a supermarketov, kde vám vždy ponúkajú zľavy, kde sú výborné mafiny, kde môžete nakúpiť a zaplatiť bez toho, aby ste boli v kontakte s kýmkoľvek z obsluhy predajne. Mafiny krásne veľké, voňavé a chutné ma dostali. Mňam. Z profesionálneho hľadiska ma zaujali samoobslužné pokladne a možnosť "kúpenia si" hotovosti pri pokladni spolu s ostatným tovarom. Nakupovanie nie je moja vášeň, ale jeden typ obchodov som plánovite vyhľadala. Kníhkupectvo je obchod, kde obsah mojej peňaženka nie je nikdy v bezpečí. Veru, okrem mapy Londýna som si niesla domov aj niečo z beletrie.
Cambridge je starobylé mesto, ktoré na mňa urobilo veľmi dobrý dojem. Škoda, že som nemohla objavovať aj jeho iné tváre. Snáď sa mi to podarí niekedy inokedy. Neplánovala som navštíviť múzeá a nakoniec nám jedno vstúpilo priam do cesty. Archeologické a antropologické múzeum s exponátmi z celého sveta. Maličké a predsa zaujalo hlavne drobnými predmetmi - filigránske šperky a rôzne drobnosti nevyhnutné k životu, ale aj zbrane, sošky, kovové nádoby, totemy, loďky - hups, to už neboli drobné predmety. Plánovala som navštíviť botanickú záhradu - nuž, škoda, nepodarilo sa. Ale, ako bonus som objavila jedno miesto, o ktorom nemala Majka ani potuchy. Pritom nebolo od nich ďaleko.
