Platíme nimi, vyberáme hotovosť z bankomatov. Mnohí už automaticky ťažko preťažko prehrabávajú peňaženku, ak potrebujú zaplatiť tými šuštivými alebo cinkajúcim platidlami. Poznám to aj osobne, keďže platobné karty používam už pekných pár rokov a možnosti ich použitia sú dnes tak široké, že moja peňaženka je obyčajne plná kartičiek, papierikov, účteniek, straveniek a skutočné peniaze sa tam vyskytnú len sem tam. Vyberám si obchody, kde môžem platiť kartou a keď treba, tak nejaký ten bankomat sa vždy niekde nájde, nie?
Banky i nebankovky sa predbiehajú s tými naj, naj, naj službami, aby si získali klienta. Je to čoraz ťažšie, lebo berúc to z pohľadu štatistického, tak každý občan tohto nášho štátiku bez ohľadu veku a podobne je vlastníkom aspoň jednej karty. Pri vydaní karty obyčajne dostane držiteľ niekoľko dobrých rád, ako sa vyhnúť problémom. Je totiž nezvratným faktom, že všetko je zneužiteľné a peniaze vždy lákali a bohužiaľ budú lákať tie menej poctivé živly. Ľudia si dobré rady vypočujú a obyčajne zabudnú. "Veď mňa sa to netýka.", možno si z nich aj pár pomyslí. Vo všeobecnosti obchodné podmienky nikto nečíta alebo len vtedy, ak treba niečo riešiť. Pritom pri kartách stačí dodržiavať pár dobrých rád a aspoň takú bezpečnosť a pozornosť, akú venujeme tým šuštiacim papierikom zvaných peniaze.
Všimnime si, že keď nám niekto s dlhými prstami šlohne peňaženku, vykradne auto, či byt, tak samozrejme obviňujeme toho zlodeja. Prípadne seba, ak sme zlodejovi uľahčili jeho konanie nejakou svojou hlúposťou alebo nepozornosťou. Keď nám však vybieli účet zlodej prostredníctvom platobnej karty, tak je automaticky najväčším vinníkom banka alebo príslušný vydavateľ karty. Ak sa niekto nadychuje, aby vyhlásil, že banky ...., tak hneď musím povedať, že nepíšem o bankách, ani ich sestrách nebankovkách. Držme sa toho kúska plastu nazývaného platobná karta.
Na napísanie tohto blogu ma inšpirovala nedávna udalosť, keď bankomaty jednej veľkej nemenovanej banky sa stali terčom podvodu. Nazvime ju "Veľká banka". Chudáci držitelia kartičiek, ak v danom čase vyberali peniaze z daných bankomatov, museli čeliť nemilému prekvapeniu. Len na okraj - milí spoluobčania, verte, či neverte, takéto situácie riešia banky rýchlo a nešťastníci sa nakoniec k svojim bubáčikom dostanú.
Keďže sme ľudia so všetkými cnosťami i necnosťami, tak spávy o "pochybení" banky sa šíria rýchlosťou blesku a zrazu sa vynorí spústa rádoby odborníkov a veci znalých ľudí, ktorí presviedčajú o svojej pravde a s radosťou vnášajú ďalší prvok škandalizície a neistoty pre tých, ktorí kartu majú.
Stačí, ak napríklad nejaký Janko povie kamošovi Petrovi, že mu jeho banka "Moja banka" stiahla z účtu peniaze za výbery, ktoré on predsa nerobil. Určite tá jeho "Moja banka" nemá bezpečné bankomaty. Určite niečo zvrzala. Kamoš je novinár a hneď zavetrí pikošku. Táááák, nielen "Veľká banka" má problém ale aj tá "Moja banka". Rýchlo, rýchlo sa treba chytiť stopy. Prečo ale tá "Moja banka" zatĺka. Prečo tvrdí, že oni nič, oni muzikanti? V tom musí byť riadny háčik, ak nie hák. Bez zisťovania ďalších podrobností Peter nelení a na svet sa vyrúti poplašná správa: "Banka "Moja banka" nemá bezpečné bankomaty! Klienti prišli o peniaze!"
Pritom stačilo, aby si Peter overil zopár jednoduchých a verejne prístupných faktov a hlavne to, či ten jeho kamarát Jano náhodou nepoužil bankomat tej "Veľkej banky". Janovi verí, ale banke už zo zásady nie. Keby sa viac zaujímal, tak by zistil, že Jano bol jeden z tých vyššie menovaných nešťastníkov. Jano môže totiž použiť akýkoľvej bankomat, či už tej svojej "Mojej banky", "Veľkej banky" alebo akejkoľvek inej. Nuž a práve v danom čase a priestore vkladal s dôverou svoju kartičku do už nie bezpečného bankomatu "Veľkej banky".
Na jednej strane sa laik zhrozí, čo je to tá "Moja banka" zač a koliečko nedôvery sa roztáča rýchlosťou blesku. Prečo tá banka "Moja banka" nerobí to a to? To je strašné. Na druhej strane sa odborník nestačí za brucho chytať, čože to za čudnosť zas uzrelo svetlo sveta.
Milý Janko, stačilo, aby si prišiel do tej svojej banky s názvom "Moja banka" a podal reklamáciu. V takomto prípade by si sa so svojimi peniažtekmi znova stretol vcelku rýchlo. Chápem, že pre Petra by to bol prípad nudný a suchý. Koho by takáto sucharina zaujímala? Takže chápem, že chytil riadnu koreničku aby dodal grády.
Ale aj s tým korením treba šetriť milý Peter, inak vznikne niečo nestráviteľné. Preto vás, milí novinári, na záver prosím, kým pustíte do éteru zaručenú odbornú správu, tak sa aspoň trolilinku posnažte, aby vaša práca nemala za následok bruchabolenie zo záchvatov nezadržateľného smiechu nás poznačených profesionálnou deformáciu. V dnešnom svete internetu nie je vôbec ťažké si informácie nájsť. A len tak potichu - niekedy je dobré uveriť aj tej zatracovanej banke:-)
P.S. Osoby a inštitúcie v tomto blogu spomínané sú vymyslené, ale ak vám pripomínajú skutočnosť a skutočné udalosti, tak táto podobnosť je čisto nenáhodná:-)
