Z miesta bola cítiť láska, pohoda a spriaznenosť. Práve teraz nerobili zvieratá rozdiely medzi sebou. Krásna laň stála blízko svojho tradičného nepriateľa. V jej nežnom oku sa jagali hviezdy.
Preniesla sa domov. Chvíľu pobudla v svojom bezpečnom kútiku. Tam, kde môže vždy vyložiť svoje srdce na dlaň a premýšľať o cestách, po ktorých chodí a ktoré sa možno pred ňou znova otvoria. Zamyslela sa. V očiach jej žiaril vianočný stromček na okraji lesa. Pozvoľne sa zmenil na iný. Omnoho nižší, ale ten najkrajší. Viseli na ňom rôznofarebné gule, figúrky a sladké fondánové salónky. Vedela, že vzadu sú už niektoré papieriky prázdne a smiala sa, ako napriek zákazu rodičov chodili stromček postupne oberať a aby rodičia nevedeli, nechávali prázdne obaly visieť. Niekedy do nich zabalili kockový cukor alebo orechy. Vtedy bolo pre rodičov ťažšie identifikovať straty sladkostí.
Bol večer. Za bielou záclonou na okne bola noc. Hviezdy sa nejasne trblietali. Najkrajšie hviezdy však svietili na stromčeku. Pod ním boli vo farebnom papieri zabalené darčeky. Obývačka, tá stará obývačka znova nadobúdala skutočné kontúry. Nábytok, koberec, sedačka pri stene, staručký televízor a konferenčný stolík plný dobrôt. Stála uprostred pokoja a radosti a rozmýšľala, aký má dať darček svojim blízkym. Matke, otcovi, sestrám a malému bratovi. Zabudla ho vybrať, zabaliť a položiť pod stromček. V ten večer prvý krát piekla - bol to vianočný puding. V ten večer brat dostal ešte jeden zabudnutý darček. Ježiško (mama) ho položila do kuchyne a brat bol celý šťastný, že má ešte jeden dar naviac. Spomienky sa jej mihli hlavou. Jasné, presné, akoby sa vrátila v čase. Čím ich obdaruje?
Ach, aké jednoduché. Že ju to hneď nenapadlo. Daruje im lásku. Otočila sa k svojim a objala ich pohľadom plným lásky. Stáli tam spolu. Otočení k nej ako na starej fotografii. Na tvárach mali úsmev. Otec s matkou sa objímali. Sestry sa smiali a brat sa vyškieral tým svojim šibalským spôsobom. Malý brat. Spolu jej podávali ich dar pre ňu. Veľké žiarivé srdce pulzujúce červenou farbou. S dojatím sa jej zovrelo hrdlo. Cítila nekonečný pokoj a porozumenie. Po lícach jej stekali slzy.
Obzrela sa k oknu. Vysoko na nebi žiarila jasná hviezda. Svit ostatných bledol a bola len ona jediná. Ešte raz sa obzrela za svojou rodinou. Pohladila ich pohľadom a nechala ich uložiť sa k spánku. Ako to, že si nikdy nevšimla, to láskyplné objatie jej rodičov? Usmiala sa nad svojim objavom, zamávala malému bratovi a vybrala sa za hviezdou.
Za hviezdou, ktorá žiarila vysoko na nebi nad vianočným stromčekom v zasneženej krajine na okraji lesa.
