Prestala som totiž na jedlo pozerať len ako na jedlo. Zjem a idem ďalej a za chvíľu ani neviem, čo to bolo. Vyjmúc prípady, keď mi jedlo ležalo v žalúdku a spôsobovalo problémy. Začala som ho vnímať trochu inak – ako motor pre život, pre správne fungovanie tela. Ako energiu pre každú bunku môjho tela. Začala som sa proste zaujímať čo jem. Priznávam bez mučenia, že som mala zjednodušenú situáciu, lebo som musela variť s ohľadom na diabetes mojej matky. Ono to prišlo tak spolu. Mamin zdravotný stav sa dosť zhoršil. Celú domácnosť som prebrala na seba aj vrátane varenia. Jaj, jaj, dosť ma to desilo. Predtým som varila len keď sme sa dohodli alebo som mala chuť experimentovať. Zrazu sa z toho stala povinnosť. Nakúpila som nejakú literatúru. Hmm, po pravde som kúpila AŽ jednu kuchárku pre diabetikov. Pre ľudí s touto diagnózou toho bolo žalostne málo, ak teda nerátam príručky písané na nekvalitný papier bez obrázkov a s receptami ako napr. na raňajky dáme 2 jednotky chleba alebo podobné určite veľmi rozumné veci, ale kto by podľa toho varil? Ako som už spomínala, páčila sa mi delená strava, ale nie som ten typ, ktorý striktne dodržiava akúkoľvek diétu. Takže ani otrocké držanie sa nejakej príručky o delenej strave neprichádzalo do úvahy. Nie, ani som sa nenamáhala nejakú kúpiť. Začala som intuitívne so zásobou základných pravidiel. Stravujem sa tak dodnes a funguje to.Základné pravidlá boli, sú a budú:1.nekombinovať určité potraviny – podrobnosti nájdete v knihách a na internete o delenej strave2.dramaticky vylúčiť sladkosti3.jesť najmenej 5 krát denne menšie porcie4.deň začínať raňajkami5.deň končiť večerou najneskôr o 19-tej, pričom stačí ovocie alebo zelenina alebo miska „vtáčieho zobu“ ako sušené ovocie, orechy, vločky sem tam s tvarohom a tak... fantázii sa medze nekladú; potom už len čaje alebo ovocné šťavy, prípadne ovocie samotné6.dodržiavať pitný režim 7.tzv. prehrešky brať ako zaslúženú odmenu.V práci som to s delenou stravou mala a mám zjednodušené, lebo si môžem namiešať to, čo zjem a nemusím kupovať to, čo by som nechala na okraji taniera, kde by ma to aj tak zbytočne lákalo. Tak som si zo dňa na deň prestala brávať k mäsu akúkoľvek prílohu z ponuky ryže, zemiakov, cestovín, knedlí. Namiesto toho ako príloha začal fungoval šalát buď z čerstvej alebo zaváranej zeleniny. Niekedy kompót. Ozaj kompót. Ten som si zvykla dávať k obedu ako zákusok. Zas naopak, ak som dostala chuť na ryžu, tak som si k nej dala len zeleninu alebo ovocie, ale nikdy nie mäso. Zemiaky som mimo domova prestala jesť - najmä hranolky. Aj doma som si ich dávala zriedka (najradšej opečené s cibuľkou), hoci som ich bežne varila pre matku.Ozaj, nedajte sa moc strhnúť presnými návodmi, čo s čím áno alebo nie a nebodaj v akých množstvách. Ja som sa nikdy nezaoberala, či je mäso dusené alebo je vyprážané v trojobale alebo cestíčku. Puristicky vzaté taký vyprážaný rezeň nie je v súlade s delenou stravou. Toto je len jeden príklad. Nezúfajte, nie je to ťažké. Dajte na svoju intuíciu. Keď už píšem o tom vyprážaní, tak aj to som drasticky obmedzila. Doma na to nemám čas a ani chuť sa s tým hrať. Napokon diabetici vyprážané nesmú, takže máme vyprážanú rybu maximálne na Vianoce. V robote alebo v reštaurácii si však z času na čas vyprážané dám veľmi rada. Napríklad taký černohor.Nikdy som nebola nejaký zástanca polievok, ale keď mi ich v reštike predložili v rámci menu, tak som ich zjedla. Toto prestalo. Doma som repertoár polievok zúžila na číre zeleninové, jednoduché paradajkové, kapustnicu bez smotany, strukovinové. Zrušila som zápražky a tie komplikovanosti, ktoré som aj tak nikdy moc neovládala. Obmedzila som múku na zahusťovanie a varenia. Napríklad guláš zahustený strúhaným zemiakom namiesto múkou je pochúťka. To ma mimochodom naučil brat. Objavila som krúpy, jačmeň, pohánkové vločky.Vždy som zbožňovala mlieko. Postupne som ho však tiež vylúčila z jedálnička. Mliečne výrobky som však nechala (mám ich rada) – jogurty, acidofilné mlieka, tvarohy, syry. To s tým mliekom bola taká zhoda okolností. Chovám mačky a viem, že dospelé mačky mlieko nevedia stráviť a majú z toho problémy. V čase, keď som naštartovala nové stravovanie, som nezávisle z rôznych zdrojov čítala, počula, že dospelý človek nepotrebuje mlieko. Organizmus ho nevie stráviť a mlieko zahlieňuje tráviaci trakt. Tak som si to dala dohromady a prestala som mlieko konzumovať. Inak, pravdu povediac, terajšie mlieko nie je ani zďaleka tým mliekom z minulosti. V čase môjho dospievania, ak sme mlieko nevypili, nechali sme ho skysnúť a potom sme si varili tvaroh. Dnes ak mlieko nechám stáť, tak zhnije. Inak taktiež nemiešam zeleninu a ovocie. Čo je ovocie a čo zelenina beriem tak tradične. Nad novinkami, že paradajky sú vlastne ovocie a jahody napríklad zelenina, jednoducho mávnem rukou. Inak zeleninu a kompótované ovocie si dám aj spolu. Nie naraz, ale za sebou. Súvisí to s jing a jangovou podstatou ovocia a zeleniny. Ozaj ovocie a zelenina je dôležitou súčasťou stravovania. Akurát mama sem tam repce práve na podávanú surovú zeleninu, ktorú by ako diabetička mala jesť pravidelne. Je to dokonca z mála vecí, ktoré diabetici môžu jesť bez obmedzenia. Nuž staré zvyky....Spočiatku kvôli matke, ktorá veľmi rada porušovala svoju diétu, som prestala kupovať údenárske výrobky. Z času na čas som si kúpila pre seba klobásku alebo nejakú kvalitnú suchú salámu, ale postupne aj toto sa stalo čoraz zriedkavejšou potravinou. Takú klasiku ako pečená klobása s chlebom a horčicou si dám len na takých akciách ako je vinobranie alebo opekačka s priateľmi. Prípadne cigánsku pečienku. Mňam.Sladkosti. To je kapitola sama osebe. V čase svojho priberacieho obdobia som si nevedela predstaviť popoludňajšiu kávu bez čokoládovej tyčinky, koláčika alebo inej sladkej dobroty. Višňovo-maková štrúdľa z blízkeho bufetu bola ako droga. Pravdaže vždy sa našlo niečo lákavo sladké. Ani neviem, ako sa mi podarilo odvrhnúť sladkosti takmer zo dňa na deň. Zo začiatku nezvládateľné chute na sladké som krotila tým vyššie spomínaným vtáčím zobom a medom na celozrnnom pečive. Dnes si dám sem tam aj nejakú tyčinku (vyberám si) alebo kúštik horkej čokolády. Prípadne si dám sladký obed napríklad ako dnes fantastický trhanec s jahodami. Sú to však mimoriadnosti.To, že pitný režim je dôležitý nie je dnes žiadna novinka. Do toho som sa musela trochu nútiť, resp. si túto potrebu uvedomiť. V zápale práce som totiž na pitie zabúdala a káva nie je nápoj, ktorý by sa mohol zaradiť do pitného režimu. Sladké vody, kolové nápoje a podobne som nemusela obmedzovať, lebo už dávnejšie som ich prestala piť. Uprednostňujem bezbublinkovú vodu a ovocné šťavy. Doma máme pitnú vodu z vodovodu. Asi by som mohla písať veľa a dlho o jednotlivých skúsenostiach, ale toto nemá byť prednáška o zdravom stravovaní, ale len o mojich skúsenostiach s mojim stravovaním. Predsa len pridám ešte jednu dôležitú vec, vlastne dve – pravidelnosť a veľkosť porcií. Deň vždy začínam raňajkami, či už tradičnými alebo v duchu zdravej výživy. Zistila som, že vlastne každú chvíľu niečo jem – tak 5 až 6 krát počas dňa. Minulý rok na chalupe s priateľkami sa Táňa čudovala, že takmer stále čosi pojedám. Z tohto dôvodu sú záchvaty vlčieho hladu vlastne minulosťou, bolesť hlavy a závrate z hladu tiež. Tým, že sa nenapráskam na posedenie, sa cítim ľahko a zdravo. To nehovorím o samotnom blahodarnom pôsobení na správne fungovanie tráviacej sústavy.A rada na záver. Keď sa rozhodnete chudnúť a v tomto období vás niekto pozve na večeru alebo si vyjdete s priateľmi, s kľudným srdcom zabudnite na diétu. Ja som pri takýchto príležitostiach urobila len jedno obmedzenie. Žiadne hranolky, žiadne zemiaky, žiadna ryža, žiadny chlieb a nebodaj knedle. Nadýchaný zákusok alebo zmrzlinový pohár som vnímala ako sladkú odmenu, ktorú si práve v tom čase zaslúžim. Ak môžem radiť, nevyčítajte si dietické prehrešky. Sme ľudia, nie stroje. Odmeňte sa. Po odmene zas vkĺznete automaticky do nových koľají a budete sa čudovať, že tie kilá idú dole takmer samé. Príprava na tretiu našu spoločnú dovolenku bola v znamení zužovania nohavíc, obmeny časti šatníka. Pribudli sukne a šaty. Nenápadne som sa dopracovala k veľkosti 38. Pribudli obdivné pohľady. Zvýšilo sa sebavedomie. Prestávala som byť popoluškou, ktorá sa dobrovoľne tlačila do kúta. Blíži sa ďalšie leto a môžem skonštatovať, že veľkosť 38 je mojou stálou veľkosťou a ručička váhy sa pohybuje od 58 do 60kg. Bez zbytočnej skromnosti môžem povedať, že som spokojná.
