Moja matka čoraz viac chodí v predklone. Bolí ju chrbát hlavne v krížovej časti. Nemá tam takmer žiadne svalstvo a chrbticu vlastne nemá čo držať v spriamenejšej polohe. Dohováranie dcéry, že sa má odpútať od svojej milovanej postele odbije len nevýrazným "No." a možno si pomyslí "A čo mám robiť? Tu mi je dobre." To, že jej milovaná posteľ sa stala majstrovsky zamaskovaným úhlavným nepriateľom, nevidí alebo nechce vidieť.
Tak sme zašli za obvodným lekárom. Ten nás, kvôli vylúčeniu zmien na chrbtici, poslal na rontgen chrbtice a vypísal papier k neurológovi. Doposial všetko v najlepšom poriadku. Mama je šťastná, lebo je stredobodom pozornosti. Ja som nešťastná, lebo to pre mňa znamená robenie šoféra, sprievodcu, hovorcu a tak ďalej .... a hlavne strácanie času v čakárňach. Keďže už poznám systém práce u toho konkrétneho neurológa a nechce sa mi tam čakať 2 až 5 hodín - to podľa okolností, systému práce či počte pacientov objednaných na konkrétny čas bez platenia spolu s pacientami objednaných na ten istý čas s prednostným a tým pádom zaplateným vstupom do ordinácie lekára. To som nespomenula návštevy dílerov, ktorí majú vždy prednosť pred pacientami. Kúpila som si preto prednostný vstup a na daný čas sme sa tam vybrali.
Napriek prednostnému vstupu za 8 EUR sme aj tak čakali. Dobre nie dve hodiny, ale pol hodinu. Popis snímku z rontgenu nevedela lekárka nájsť. Predýchla som to - objednávku termínu som robila tak, aby sme mali istotu, že snímka už bude. Lekárka mamu nasmerovala na posteľ. Poklepkala jej kĺby kladívkom a so sestričkou rozoberali požiadavku pacientky, ktorá čakala v čakárni. Zobrala do rúk niečo, čo sa podobal na ladičku a priložila k nohe a... zadrnčal telefón. Lekárka chytila mobil a nesústredene sa pýtala pacietky či niečo cíti a zároveň sa snažila s niekým komunikovať. Spojenie prerušené. "Ladenie" na druhý pokus bolo znova prerušené telefónom a určite bol tak dôležitý, že lekárka odovzdala pacientku do rúk sestričky, ktorá jej s laserom behala po chrbte. Z kusej a nesústredenej poznámky som pochopila, že ide o jemnú formu masáže. Či som pochopila správne? Nuž, koho to okrem mňa trápi? Mohla by som zobrať do úvahy fakt, že my ženy zvládame multitasking, ale ......!
Stanovenie diagnózy nechám radšej bez väčšieho komentára. Návšteva veštice by asi mala ten istý výsledok. Pacientku bolí chrbát, je cukrovkárka, tak päť infúzii a injekcie. Môže byť? Môže. Snímok pozrieme neskôr. "Pôjdete si preň a uvidíme." Len poznámka na okraj - odpis popisu snímku bol v maminej zdravotnej karte, ktorú mala lekárka pred sebou. Veselé uistenie pacientky, že všetko bude dobré a už padáme. Ach, ešte treba zaplatiť. Fíha nie 8 ale 10 EUR? Za ten laser predsa. "No dobre", - poviem si v duchu - "ale mali nás na to upozorniť, nie?" V čakárni sa usmejem na kamarátku, ktorá tam bola zhodou okolností objednaná na rovnaký čas, ale bez toho prednostného vstupu.
A tak sme každé ráno vybehli na polikliniku dať pichnúť infúzku a ešte injekciu do zadku. Dnes bola posledná. Keď mi povedala sestrička, že mám ísť k lekárke (infúzky sa dávali v inej miestnosti) do čakárne, naivne som si myslela, že pôjde o zhodnotenie liečby a dohodnutie ďalšieho postupu. HAH! Žiadne také. Sestrička si niečo písala na stole pod pultíkom. Lekárka "laserovala" inú pacientku. "Bude to 10EUR." - oznámila mi sestrička a odbehla niečo odložiť do skrine. Mierne konsternovaná som len vyhŕkla: "Za čo?"
"Za podanie infúzií a injekcií." - znela odpoveď takmer unisimo. Na môj nechápavý pohľad mi bolo vysvetlené, že oznam majú na nástenke a tam som si ho mala prečítať. Potom, že poisťovne im práve teraz neplatia a ony pracujú vlastne zadarmo a lekárka predsa nebude chodiť na nočné a ... tak som sa poďakovala nechajúc peniaze na pultíku. Bisťu, až teraz som si uvedomila, že som zrejme spôsobila ďalšie nesústredené vyšetrenie tej cudzej pani na lehátku.
Poučenie z krízového vývoja:
ak mi lekár nehovorí, že ten a ten výkon je u neho spoplatnený, mám byť aj tak v strehu a mentálne si spočítať, koľko peňazí to mám vlastne v peňaženke a HLAVNE mám si čítať oznamy na nástenke v čakárni...
byť šťastná a vďačná za akýkoľvek výkon, ktorý lekárovi odsúhlasím s tým, že mi musí stačiť dobrá viera, že ten lekár vie, čo robí - alebo sa prihlásiť na medicínu a doštudovať chýbajúce vedomosti.
Výsledok liečby:
subjektívny pocit - mama na otázku, či sa cíti lepšie odpovedá: "Áno, samozrejme." alebo "Áno, už ma to tak nebolí." ... mama verí sile injekcí a lekárom, takže rátam s určitým placebo efektom
objektívny stav - chodí naďalej neisto a zhrbená, chrbát ju naďalej bolí a nezvláda kvôli bolesti ani krátku prechádzku (viem, že nemám čakať zázraky do päť dní a nemožné na počkanie, ale podľa otázky lekárky, či sa má mama lepšie, predpokladám, že sa má mať lepšie).
Finančná otázka:
liečba nás stála 20 EUR plus doplatky za injekcie a príslušný materiál k tomu (výšku doplatku som si nezapamätala)
liečba by nás stála len doplatok za lieky, keby som využila služby svojej sestry, ktorá je zdravotnou sestrou. Liečba by mala ešte vedľajší kladný psychologický efekt - častejšie návštevy mladšej dcéry. Ale to chcelo čítať tú nástenku!
liečba by nás nestála nič, keby sme ju odmietli (he-he-he toto sem dávam len preto, aby to bolo kompletné) - podľa mňa aj tak liečba nebola zameraná na skutočný dôvod bolestí - tu platí poučenie z krízového vývoja odrážka druhá. Ale keby som moc chcela, mohla som si dokúpiť ďalších 5 infúzií.
V pondelok ideme znova k obvodnému lekárovi - s rovnakým problémom. Vážim si ho a verím, že sa niekde posunieme. Ozaj, on k výkonu svojej praxe žiadnu nástenku nepotrebuje. V maminej karte som si prečítala odpis snimky. Vyzerá to na zmeny na chrbtici, ale nie som lekár. Ako laik by som mame naordinovala rehabilitáciu na spevnenie svalstva, aby nozaj neostala navždy zviazaná s tou svojou milovanou. Ale to jej musí predpísať lekár. Naordinovanie pohybu zo strany dcéry je dlhoročné hádzanie hrachu na stenu.
----
Vážení čitatelia, ak ste toto dočítali až sem, musím sa vám priznať, že som z polikliniky odchádzala naštvaná s pocitom strateného času. Preto som ani netrvala na ďalšej komunikácii o zdravotnom stave mojej matky s pani doktorkou. Vlastne by nemala čas. Nebola som objednaná.
