Pánovi Hanúskovi sa však nečakane zmenili plány. Už na druhý deň odlietal do Japonska a svoju novú kartu si chcel zobrať so sebou. Vstúpil do pobočky a spýtal sa na Andrea.
„Andrej tu nie je. Dnes bude pracovne celý deň mimo. Čo môžeme pre vás urobiť?" - snažila sa pekná dievčina za pultíkom pobočky.
„Potrebujem si len zobrať svoju novú kartu. Andrej ma informoval, že už je na pobočke."
Dievčina sa zarazila a potom s úsmevom zdvihla telefón: „Pán riaditeľ, mohol by ste, prosím, prísť na chvíľu? Je tu pán Hanúsek a prišiel si pre svoju platobnú kartu a Andrej tu nie je. Viete, ten nový predpis... Potrebujem vaše rozhodnutie, kto z nás mu má vydať kartu a kto PIN obálku"
V telefóne sa ozvalo neidentifikovateľné zlostné zafučanie: „Hlúpe predpisy. Dobre, Anka, prídem."
Pred očarovaným pohľadom pána Hanúska sa odohrala krátka scéna ako z paródie. Riaditeľ pobočky prišiel a zavolal si Anku a jej kolegu Fera.
„Anka, keďže tu nie je pán Andrej, udeľujem ti povolenie vydať platobnú kartu pánovi Hanúskovi. Fero, aby si neostal skrátka, udeľujem ti povolenie vydať pánovi Hanúskovi obálku s PIN."
Keď bolo udelenie čestných úloh vykonané, obrátil sa riaditeľ pobočky s ospravedlňujúcim úsmevom na pána Hanúska: „Prepáčte, ale máme nové inštrukcie." A v duchu pre seba si zafrflal: „Chválabohu, že sme o rozdelení čestných úloh ešte nemuseli spísať aj protokol."
Pán Hnúsek sa chápajúco usmial i keď nechápal. Pritom je to tak jednoduché. Veď ako privátny klient predsa nemohol dostať svoju platobnú kartu od peknej zamestnankyne banky len tak, ako obyčajný smrteľník. Je VIP klient a to vyžaduje VIP prístup a VIP tanečky.
---
Osoby vyskytujúce sa v príbehu sú fiktívne a nezhodujú so žiadnym žijúcim človekom. Uvedený pracovný postup je tiež fikciou, ale inšpirovanou jedným veľmi skutočným odstavcom jedného veľmi skutočného pracovného postupu. :-)
