Veterinárka vyšetrila Mišku a pichla poslednú injekciu. Veterinárka mojich mačiek je moja kamarátka a keďže sme si potrebovali niečo povedať, tak som sa usadila do kuchynky a pomedzi vyšetrení rôznych štvornohých pacientov sme sa rozprávali. Väčšinou som si však upíjala kávu sama, ubezpečovala Mišku, že už pôjdeme a sledovala bežný chod veterinárnej ambulancie.
Toto je mačička Miška doma na svojom obľúbenom ležovisku. U veterinárky bola tichučká a trpezlivá.
Dnes pracovala veterinárka sama. Kamarátka sa smiala, že sa cíti ako za starých čias svojich začiatkov. Keďže to vyzeralo, že bude mať celkom rušnú službu, rozhodla som sa, že pôjdem domov, ale práve vtedy do ambulancie vstúpili tri dámy s mačkou a s jej pár dňovým mačiatkom.
Mačička v nedeľu večer porodila svoje mača a k ďalšiemu pôrodu sa akosi nemala. Majitelia veci neznalí si mysleli, že má teda len jedno. Nakoniec predsa len pojali podozrenie, že niečo nie je v poriadku a dnes sa vybrali k veterinárke zistiť, čo sa stalo. Že by predsa boli v brušku ešte nejaké nenarodené tvorčeky? Bruško bolo veľké, plné. Vyšetrenie sonografom potvrdilo, že mačička, prvorodička, akosi opomenula dokončiť svoj pôrodný proces. Nuž, ale nenarodeným mačiatkam už nebili srdiečka.
Rýchlo sa dohodli na operácii. Mačička dostala injekciu a kým jej dvojnožci odišli riešiac ešte náhradné stravovanie pre mačiatko, zaspala. A keďže tam nikoho nebolo a operáciu bolo treba vykonať, bola som požiadaná, aby som asistovala.
Moja asistencia bola jednoduchá. Spočívala len v podávaní všelijakých tých sterilných potrebností - samozrejme za sterilných podmienok. Keď bolo operačné pole pripravené a kamarátka zarezala skalpelom do bruška, nebola som si celkom istá svojou reakciu. Je pravda, že pri krvi neodpadávam, ale aj tak ... čo keď predsa:-)
Prvým prekvapením pre mňa bolo, že tam bolo málo krvi. Druhým prekvapením bolo zistenie, ako je telíčko dômyselne vydizajnované, jednotlivé orgány uložené, zabalené, prepojené. Poviem to úplne laicky - mačička mala svoje bruško pekne esteticky usporiadané. Čistučké a hladké. Veď nakoniec je to mladá mačka. Prekvapila ma veľkosť maternice (v pomere k ostatným orgánom i veľkosti mačky samotnej) a tiež jej tvar, veľkosť nenarodených mačiatok. Taktiež drobné vaječníky, močový mechúr plný zlatej tekutiny, črevá s útvarmi, ktorá sa nakoniec vylučujú von otvorom pod chvostom.
Zázrak. Dokonalosť. Niekde sa v tej dokonalosti stala chyba. Ktovie, prečo mačička neporodila zvyšné dve mačiatka.
Bola som pri nej počas prebúdzania a aj keď si pre ňu prišli jej majitelia. Nežná pekná cica. Jej živé mačiatko bude musieť prežiť zaťažkávajúcu skúšku umelej stravy, kým sa mamina aspoň trošku zotaví.
Ale hádam budú mať šťastie. Hrdzavá cica a jej trojfarebná maličká. Veď napokon trojfarebné mačky prinášajú šťastie. Tak ho hádam majú dosť aj pre seba.
Mačička sa preberá po operácii
A čo na záver? Nuž, chcela som napísať otázku, prečo tak dlho čakali, ale uvedomila som si, že je to taká otázka do vzduchu. Proste sa to stalo. Možno práve preto, lebo sme sa prírode dosť vzdialili a nevieme dostatočne vyhodnotiť, keď niečo nejde tak, ako má.
Tak im aspoň želám veľa šťastia.
