Idem si tak po chodníku z trhu smer domov. V ruke plný košík zeleniny a v hlave plány na popoludnie. Zrazu mi na hlavu ako ťažký balvan padol agresívny útok "ZALEZ!!!!!!". Zavrešťaný plnou a nefalšovanou škodoradostnosťou. Vypadol z úst "pacienta", vykláňajúceho sa z okoloidúcej dodávky.
Zamrzla som, útočná vlna mnou prešla ako elektrický šok. Klasika. Telo zareagovalo automaticky. Kde je útočník! V prvom momente som zostala stáť a otrasená nechápala čo sa deje. Potom som zaregistrovala zdroj útoku. Neveriacky som sa dívala za odchádzajúcim autom a bláznom, ktorý sa rehotal a mával plyšovou hračkou Hallo Kitty. Cukríkovo ružovou kombinovanou s bielou. Celé to trvalo snáď pár sekúnd.
Keď prvotný šok ustúpil, nastúpil automaticky hnev a bez rozmýšľania som zakričala "Nech sa ti to vráti!". No proste automatická stresová a post stresová reakcia. Na ktorej sa dá neskôr zasmiať:-) Zaujímavé, že detaily hračky som videla, ale bohužiaľ som si nevšimla ŠPZ-ku auta smerujúceho rýchlo preč. Preč smerom na Sever a dúfam, že pokračovalo aj s bláznom s mávajúcou Hallo Kitty ďalej až k Pinelke - teda k psychiatrickej nemocnici.
A keby aj nie, nestačím sa diviť, čo poniektorým ľudským tvorom stačí ku šťastiu.
