Pod článkami akéhokoľvek druhu sa vedú úporné vojny o svoje potvrdenie ega, svojej jedinečnosti a pocitu priam svätého bojovníka za pravdu. Hony na čarodejnice, či už vo forme Malinovej, najnovšie homeopatie, politikov i nepolitikov, bulváru, receptov, chorých i zdravých, peňazí i nedostatku, jedno jest. Hlavne, že zaznie môj hlas a keď už, tak nech poriadne hlasno a s poriadnou dávkou emócie.
Kde sa v tom našom slávnom holubičom národe berie toľko chutí lynčovať už len pre vyjadrenie púheho opačného názoru? To, že niektoré články k takýmto reakciám priam vyzývajú nebudem komentovať. To je zas o autorovej svätej pravde. Určite je rád, že jeho články číta veľa ľudí a holt možno sa niekedy diví nad nekorektnosťou a bojovnosťou komentárov k nemu. A možno sa nediví. Možno si len spokojne medlí ruky. Zas sa to podarilo! Zasiať do ľudí hnev, strach, nenávisť. A možno nebolo treba ani moc siať. Stačí vyprovokovať to, čo je v človeku skryté a brnknúť na tú správnu strunu, aby sa to prejavilo. Sme národ strašne nasrdený, bojácny i vznetlivý. Na druhej strane je ľahké brnknúť nám po nose. Potom sa stiahneme a pestujeme si svoju ublíženosť a úspešne živíme svoj hnev, strach a iné milé negativity.
V týchto dňoch čítam Citadelu od Exupéryho. Vystupuje tam aj prorok "tvrdého pohľadu, ktorý je naviac škuľavý sa v ktorom dňom i nocou horí posvätný hnev". Z kontextu tento prorok, ktorý vyzýva k poriadku, zbožnosti, pokániu, obetiam, potrestaniu, selekcii na dobrých a zlých a vyzýva na zničenie zla v človeku je práve taký, ako tí, ktorých chce svojou hnevlivosťou naprávať. Zo svojej svätej pravdy znesie len človeka, "ktorý je spútaný na slame, zbavený chleba a svetla v hlbokom žalári".
Mám neodbytný pocit, že takýchto prorokov sa internete hemží obrovské množstvo. Ľudia, kde ste skryli svoje dobro?
