Prišli nečakane. Pasívna demonštrácia ohromnej sily, technológie, ale aj nesmiernej znalosti psychológie ľudstva im umožnila, aby sa usadili na Zemi a postupne prevzali smerovanie ľudstva do vlastných rúk. Zaistili bezpečnosť, mier a prosperitu.
Našli sa samozrejme odporci. Vodcovia a politici rôznych spoločenských formácií, ktorí si mysleli, že práve ich demokracia či diktatúra sú to tie najspravodlivejšie prostriedky spravovania svojho teritória, sa nemienili pasívne podriadiť. Vládcom a ani myšlienkej zjednotenej Federácie, ktorú predstavili ľudstvu. Zneškodnenie atómovej strely, akoby to bola len mydlová bublina, im zobral vietor z plachiet. Vládci proti útočníkom nikdy nič nepodnikli. Nechávali ich škvariť sa v strachu z pomsty, ktorá nikdy neprišla.
Po niekoľkých rokoch vznikla Liga za oslobodenie. Nie všetci jej členovia boli proti myšlienke celosvetovej Federácie. Boli k nej však dotlačení cudzou silou. Ich vodca argumentoval: "My sami musíme byť tvorcami svojho osudu. Do záležitostí ľudstva sa nikto nemá pliesť. Áno, Vládci nám zaistili prosperitu, ale zobrali nám slobodu. Slobodu sami si s pomocou Božou kontrolovať svoje životy."
Byť v opozícii s Vládcami bola ošemetná záležitosť. Nikto ich osobne nevidel. Dokonca ani ich ľudský hovorca. Vládcovia popoťahovali nitkami, v extrémnych prípadoch demonštrovali svoju silu - a to všetko v úplnom utajení. Len ich obrovské lode visiace nad metropolami sveta nenechávali nikoho na pochybách. Vládci trpezlivo vyčkávali, kým ľudstvo prijme ich prítomnosť na Zemi za niečo prirodzené. Mali množstvo času.
Uplynulo štyridsať rokov a ľudia si postupne zvykli na ledva postrehnuteľnú vládu Vládcov. Jedine Liga za oslobodenie stále podnecovala odpor dávajúc do pozornosti historickú skúsenosť pozemšťanov - násilná kolonizácia území v histórii Zeme bola vždy spojená s cieľom získať moc, prírodné zdroje, otrokov, ovládnutie slabších. Vlastná minulosť dobiehala pozemšťanov pri konfrontácii s tajomnou hrozbou, o ktorej nič nevedeli a ktorá rúcala ich vžitú spoločenskú a náboženskú vieru a menila celú minulosť ľudstva na ruiny. Čo chcú títo prišelci z hviezd?
Napriek týmto pochopiteľným strachom bolo zrejmé, že Vládci nenávidia násilie. Netrestali násilie v duchu "oko za oko, zub za zub". Používali subtílnejšiu metódu - násilník si prežil hrôzu obete. Krátko po svojom príchode na Zem demonštrovali svoj postoj k násilu páchanému k iným tvorom planéty Zem. Ustanovili zákon o ochrane zvierat. Ľudské plemeno v svojom zažitom presvedčení o svojej nadvláde nad všetkým živým a neživým na planéte Zem sa týmto zákonom netrápilo. Vážnosť dodržiavania zákona bola demonštrovaná na tradičnom býčom zápase. V okamihu, keď sa kopija matadora dotkla býka, všetci diváci vykríkli bolesťou - takou, akou v tom istom okamihu prežíval býk. Znamenalo to koniec toho konkrétneho býčieho zápasu, ale aj všetkých ostatných na svete.
Zástupca Vládcov odkázaľ ľudstvu: "Ak chcete, zabíjajte sa navzájom. Bude to záležitosť vás a vašich zákonov. Ale ak, okrem prípadov sebaobrany alebo získavania potravy, zabijete zviera, ktoré s vami zdieľa túto planétu, potom sa budete zodpovedať priamo mne."
Roky ubiehali a poslali do zabudnutia dejín odporcov z Ligy. Svet sa pohyboval smerom, ktorý určili Vládci. Bol čas k naplneniu vízie Svetového štátu a neskôr, omnoho neskôr, keď sa vymení niekoľko generácií ľudstva - veď dokonca aj rasa s tak dlhou pamäťou, ako sú ľudia, zabúda - tak nastane chvíľa, keď lode Vládcov zostúpia z neba na Zem a otvoria dvere novému ľudstvu. Áno, bude to psychologický šok, ale nie tak silný a neprekonateľný, ak by to urobili hneď po príchode.
A potom nastane skutočná práca, kvôli ktorej prišli Vládci na našu matičku Zem. Byť Strážcami a čakať kým ľudstvo prejde z času detstva do času ... nesmrtelnosti vedomia vesmíru. Napriek grandióznosti a neodvratnosti však zostáva čas na slzu a smútok. Ľudí druhu Homo sapiens a taktiež Strážcov.
---
Príbeh je kratučkým prerozprávaním románu Koniec detstva, ktorý napísal Arthur C. Clarke v roku 1953. Vo wikipédii je napísané: Na začiatku svojej kariéry sa zaujímal aj o paranormálne javy, čo zúžitkoval v románe Koniec detstva. Už dávno sa od všelijakých pseudovied dištancoval, vždy však obhajoval výskum na poli telekinézie a podobných javov.
Závratné dobrodružstvo ľudskej rasy hrajúcej sa s tajomstvami atómu a siahajúcemu ku hviezdam nie je prekvapujúcou tému tohto známeho autora. Aj keď sa tento román niektorými kritikmi považuje (vraj) za jeho slabšie dielko, tá ľahkosť, akou premostil ľudstvo dvadsiateho storočia až do času, keď, obrazne povedané "vstúpilo na nebesia" je fascinujúca.
Vo svetle faktu, že svojim postavám vkladal do úst a myslí myslienky platné aj dnes - a práve dnes, je nemenej fascinujúce.
Prajem príjemné čítanie.
