Starý život neumrel náhle. Príslušné procesy boli naštartované už dávno a diagnostikované Podvedomím minimálne viac ako rok dozadu. Najskôr opatrne - veď pacienta netreba dostať do šokových stavov. Postupom času, keď pacient nereagoval adekvátnou liečbou, Podvedomie vo funkcii lekára pritvrdilo a dávalo čoraz jasnejšie signály. "Hej, zobuď sa! Chce to zmenu."
Racionálno, tá jednotka zvaná Zdravý Rozum, sa otáčala Podvedomiu chrbtom. I stalo sa, že Podvedomie vytasilo razantnejšie presvedčovacie metódy. Čo sú však jemné šťuchance Podvedomia, ako sú sny, náznaky, pocity, hnev a nespokojnosť, frustrácia a strata radosti z práce, proti artilérii, ktorú má k dispozícii Zdravý rozum. Náznaky Podvedomia sú niečo neuchopiteľné. Je to niečo, čo sa nedá zmerať, ohodnotiť, účty sa z toho nezaplatia a ani chlieb nekúpi. Zdravý rozum má naproti tomu jednu veľkú výhodu - silného spoločníka s názvom Strach. Strach je hnusný protivník. Tvári sa ako rozumný priateľ. Je racionálny. Je jasný a jednoznačný. Strach nás postaví presne tam, kde nás chce mať. A my to dokonca s vďačnosťou prijímame. Strach má totiž výkonnú a nebezpečnú zbraň, ktorej meno je Istota. Presvedčovacie metódy Podvedomia sa na Strachu a Istote trieštia na prach.
Podvedomie kričí: "Nevidíš!? Tvoja rieka sa znova spomaľuje a smeruje k zátarasu. Dávaj pozor na stojaté vody. Život v nich zahníva. Nevidíš tú hrádzu pred sebou!?"
Zdravý Rozum zavelí Strachu: "Tá naša jednotka, Človek, sa nám začína vymykať spod kontroly. Podvedomiu treba zapchať ústa! Vyraz do boja!"
Strach nelení. Oblečie svoju najlepšiu vyblýskanú zbroj a vztýči sa v plnej výške medzi Človeka a Podvedomie. "Tak, čo? Čo sa tu deje? Si nespokojný človiečik? Nie je ti dobre? Prečo si myslíš, že ten posmieváčik, ten podvraťák Podvedomie, to s tebou myslí dobre? Chceš zmenu? Prečo by si to, prosím ťa, chcel? Zmena je chaos. Nič nie je na svojom poriadku. Ha-ha-ha, pozri človeče, poznáš to porekadlo - keď je koze dobre, ide sa na ľad šmýkať - a ako dopadla - HA! Zlomila si nohy. To chceš? Ááááále, nevrav."
Podvedomie sa nechce vzdať. Vidí to, čo Človek vidieť nechce. Má len jednu možnosť. Podporiť v Človeku túžbu po zmene tak silnú, aj keď nelogickú, že ju Človek už viac nemôže ignorovať - a to aj napriek neúnavnej snahe Strachu o ovládnutie bojového poľa - teda Človeka.
"Nebojím sa ťa Strach. Tvoje slová sú prázdne. Tá tvoja koza si síce nohy zlomila, ale moja si nezlomí!"
"Ha! Pozrime sa na Človiečika." - vytiahne sa Strach do ešte väčšej výšky a pevne uchopí svoju zbraň - svoju Istotu. "Tááákže, tvojej koze sa nohy nezlomia, vravíš. Aký si si istý, že? A čože to chceš za zmenu, zlatko? Môžem ti s ňou pomôcť?" - zalíška sa a v duchu spriada plán, ako tú nepríjemnú sebadôveru Človeka pokoriť.
"Nuž čokoľvek iné. Neviem presne. Viem však, že nechcem robiť to, čo robím. Chcem odísť. Chcem robiť úplne niečo iné. Túžim mať znova radosť z práce. Nechcem sa stále bez cieľa motať v tých istých problémoch. Som unavený a mám smútok v duši...." - a Človek sa zrazu cíti neistý. "Veď naozaj, čo budem robiť? Čím si budem zarábať na chlieb? - zlostne si utrie slzu a vysmrká sa do vreckovky. Neznáša ten pocit neistoty, ktorý spôsobuje brucha-a-hlavy-bolenie.
"Mám ťa!" - raduje sa Strach. Priateľsky potľapká Človeka po ramene. "Chápem ťa, ani nevieš ako. Že nemáš radosť zo svojej práce? To je predsa v poriadku. Už nič nové neprináša, len opakujúce sa problémy. Ale pozri sa na to z inej stránky. Robíš ju dlho, to je pravda, ale poznáš ju. Nakoniec rutina má tiež niečo do seba. To je tvoja výhoda." - uškrnul sa Strach a sprisahanecky mrkol na Zdravý Rozum. Dôverne objal Človeka okolo ramien a jemne ním potriasol: "Je fakt, že to počiatočné nadšenie a dynamika sa kdesi vytratili do prílišnej pretechnizovanosti a prepolitikárčenia. Ale to predsa nie je tvoj problém."
"Pozri" - stíšil lišiacky hlas - "Veď je to len práca. Prídeš ráno, večer odídeš. Čo je na tom ťažké. Zavri oči, uši, mozog a rob, či ti povedia."
"Veď práve to ma ničí. Som z toho unavený a nikde nevidím cieľ. Mám pocit, že sa motkáme v nikdy nekončiacom kruhu. Nemôžem zostať slepý, hluchý a nemôžem vypnúť rozum! To nejde."
"Nuž, zlatko, ale to sa potom nediv, že to tak prežívaš. Prečo chceš meniť veci, ktoré nemôžeš zmeniť a možno ani nevieš. Pozri, pocity sú zradnou vecou. Chodíš do práce, dávajú ti za tvoju robotu peniaze, nie? Čo ti viac chýba? Účty platíš, chlieb si dovolíš kúpiť aj dva bochníky. Ahľa aj dovolenku si môžeš dovoliť."
"Ale to mi nestačí. Chcem byť šťastný, vieš?"
"No dobre, a čo si počneš s tým takzvaným šťastím?" - empaticky sa pýta Strach a pritom si myslí "Ktovie, či vôbec vie, čo je to byť šťastný."
"Núúúž, vieš, mám sny...."
"SNY!!!!!" - pobúrenie Strachu je čisté ako čerstvo napadaný sneh. Volá si Zdravý Rozum za svedka: "Pozri ho na Človeka. Stratil rozum."
"Sny sú pre bláznov a snílkov, to nevieš? Sny ti nekúpia chlieb. Sny ti nezaobstarajú strechu nad hlavou. Sny! To svet nevidel. Pozri sa na svoj život s rozumom. Pozri a spočítaj si, čo všetko potrebuješ k spokojnému životu. Prácu, ktorá ti prináša peniaze. Máš. Všimni si, že nie všetci sú takí šťastní. Peniaze, ktorými si zaplatíš bývanie a kúpiš stravu, aby tvoje telo bolo materiálne zabezpečené. Máš. Že nie všetko si kúpiš za peniaze? To hej, ale zas nebuď neskromný. Sú takí, ktorí nemajú nič. Pekné oblečenie tiež nerastie na strome a dovolenku a večeru s priateľmi v reštaurácii musíš zaplatiť peniazmi. A pozor, dlžoby sa taktiež nezaplatia samé od seba."- ešteže sa tento človiečik dal presvedčiť, že život na dlh je paráda. "To je naozaj paráda. Aspoň mám na toho zblázneného Človeka páky. Juchúúúú!"
"Áno, ale môžem sa uskromniť." - namietol nesmelo Človek a vyrušil Strach z jeho veselosti.
"Prečo by si sa mal uskromňovať, keď nemusíš. Pozri, čo všetko by si ešte mohol mať. Nové auto. Bývanie v dome by bolo super. Handry podľa poslednej módy. Dovolenky v exotických krajinách. Výdobytky techniky sa len tak predbiehajú, aby ťa urobili šťastným. Nič pre to nemusíš robiť. Stačí kúpiť. A čo tak dať si za cieľ vybudovať tučné konto v banke. Potom si snívaj koľko chceš" - pribehol na pomoc Zdravý Rozum, lebo Strachu zamrzol hlas od toľkej opovážlivosti.
"Hmmmm, to znie rozumne." - nechal sa učičíkať Človek a Podvedomie si zahalilo hlavu do plášťa. "Beznádejný prípad. "
"To je rozumná reč! Vieš, že ťa mám rád. Bez teba by som bol ničím. Si pre mňa dôležitý človiečik. Chcem ti len dobre, veď vieš, že?" - Strach spokojne potľapkáva Človeka po pleci a sprisahanecky žmurká na Zdravý Rozum. "Heuréka! Víťazstvo!"
A ráno Človek opäť znechutene umlčal budík a vychystal sa do práce. Veď musí. Čo tam po túžbach a snoch. "Hmm, ale zmenu by to chcelo." - uškrnul sa pred odchodom na svoj obraz v zrkadle.
---
Pokračovanie (možno) nabudúce.:-) ... lebo Podvedomie má síce svoje obmedzenia, ale nie je úplne bez možností, ako svojho Človeka vyviesť zo závozu:-)
