Práve vystúpila z rušovej peny rannej zory a nasledovala uzučký kosáčik súputníka našej Zeme v koketnom geste najkrajšej bohyne.
Neoddolala som a vyšla som na balkón. Spánok bol hneď ta tam a v očarovaní som sa započúvala do veselého štebotania, čvirikania, proste spevu vtáctva, ktoré s radosťou vítalo nový deň a vzdávalo hold nebeským božstvám. K spevavcom sa pridávali kukučky a niekde sa začali ozývať kohúty. Oslavný chór.
Čakám na východ slnka a počúvam tú radosť vonku. Za minútu bude päť hodín a hviezdny párik je už vidieť len slabo - étericky sa vznášajú ako krehká biela čipka na pozadí jemnulinkej modrej. Mám ešte takých päť minút na privítanie slnečného božstva.
Hmmm, za tých pár dní (či týždňov) si to prešiel na oblohe pekný kus. Ešte prednedávnom vychádzalo Slnko nad cestou, ktorá sa za obzorom kľukatí do Senca. Teraz sa ružové zore rozlievajú za obzorom nad mestom a zužujú sa do jedného žiarivého purpurového bodu. Za obzorom sa črtajú tiene pohorí, ktoré inak voľným okom nevidno. A je to tu.
Slnečná guľa sa slávnostne a nenáhlivo vykotúľala nad obzor a tam rozpriahla ruky vo všeobjímajúcom objatí. Spočiatku vyzerá ako veľké oko privreté viečkom, ktoré zakrýva tú oslepujúci žiaru vo vnútri zrenice. Viečko sa otvorí a človek stojí v úžase nad tou ohromnou silou. Mesiac je už len tenkou čiarkou a Venuša len malilinkým svetlejším bodom. Za chvíľu sa stratia z dohľadu zvedavého pozorovateľa.
Východom Slnka sa zmenili aj zvuky vtáctva. Akoby v posvätnom súznení stíšili svoje trilkovanie, aby sa nakoniec rozleteli za povinnosťami. Ale ešte predtým plavne prekrižovali oblohu a v kŕdľoch prelietali popred tú životodarnú silu v oslavnom tanci.
Je 5:20 a Slnko už naplno otvorilo svoj zrak a do jeho zreničky sa neradno zadívať. Osvetluje celú izbu a vytvára zlatú žiaru okolo kvetov. Margarétka na balkóne k nemu vzpína svoje nežné okvetné lístky.
Venuša sa už zahalila do závoja modrej oblohy a Mesiac po chvíli váhania sa pobral za ňou. Deň definitívne patrí Slnku.
Odkaz: Krásna Venuša, som rada, že som ťa po zime mohla opäť stretnúť. V zime som ťa rada sledovala ako serióznu Večernicu ukladajúcu sa k spánku a teraz je z teba nádherná mladica kúpajúca sa v ranných zorách ako Zornička.
