Káčer a kačička lovia niečo dobré vo vodách potoka.
Pipíška si umýva svoje krídla v prachu ulice.
Vyrušený párik srncov vyskakuje z húštiny kúsok opodiaľ a pobehne bližšie k vinohradom. Neutekajú ďaleko. Obzerajú sa, akoby sledovali, čo ich vyrušilo. Stojím bez pohybu a oni sa pomaličky otočia a zrazu tam nie sú. Splynuli s húštinou.
Dravý vták nalietava na prázdne pole vo vinohradoch. Prázdne aspoň pre moje oči.
Vyššie v zarastených úžľabinách medzi vinohradmi vyššie v kopčekoch som nečakane vyrušila krásne lane. Stáli kúsok odo mňa v húštine v úvale a zjavili sa mojim očiam len vtedy, keď vyplašene vybehli kúsok vyššie. Tiaž zastali a sledovali okolie. Tíško som stála a dívala sa, ako pokročili pár krokov. A zrazu tam neboli. Zneviditeľnili sa. Bezhlasne splynuli s krajinou tak, ako ich menší a subtílnejší príbuzní.
Bzukot, čvirikanie, pípanie, cvrlikanie všade okolo - tiež divočina, ktorú sa však až tak nevšímame, ale v stemnelej krajine sú tieto zvuky nečakane ostré, jasné a plné životodarnej sily.
Dobrú noc:-)
