Strohá správa v raňajších správach. Inšpektorát životného prostredia BA napokon predsa len uznal, že v novej jame v Pezinku sa predsa len stavia - nuž čo - skládka odpadu predsa. Trvalo im to nejakú dobu, ale nakoniec museli uznať nezvratný fakt, že zásterka staviteľa nazývaná "ťažba hliny" je hodne deravá.
Nuž, niekto nám tu priamo pod nosom porušuje zákon. Smejú sa do hrsti a myslia si, že so všetkými vybabrali.
Terajšia vláda nás obšťastňuje zákonmi, ktoré sú reštriktívne, linkujúce život jednotlivca i spoločnosti(no, starajú sa o nás, aby sme nezblúdili na chodníčky, pred ktorými nás chcú chrániť, či čo...). Veď nás treba uchrániť pred "bolesťou" z vlastnej zodpovednosti, z používania tej šedej kôry mozgovej - veď tu máme tatíčka vládu a matku cirkev a ďalších veľkých bratov a sestry, ktoré nás túžia viesť za ručičku k svetlým zajtrajškom. Pritom nám nezabúdajú "rodičovsky" pohroziť trestami, keď sa ako neposlušné "deti" prehrešíme a nebodaj postavíme proti tým našim ťažko skúsaným rodičom.
Ako obrovský kontraxt k tomu je fakt, že niektoré detičky majú hodnú dávku protekcie a "rodičov" akosi netrápi to ich okaté porušovanie zákona. A oni si veselo stavajú, aj keď je stavba zakázaná. Hýčkajú si tú svoju nádheru, aby mohla prijať tony a tony odpadu a samozrejme bubáčiky. Veď kto má peniaze má moc, vplyv na potrebných miestach a v správnych stranách, má vyhrané a zákony a pravidlá už pre neho neplatia.
Otecko vláda a štátne orgány usilovne zatvárajú oči a poslepiačky podporujú tieto svoje zdarné dietka. Bohužiaľ pre nich sú tu iné deti, ktoré sa nie a nie vpratať do kože nerozmýšľajúceho stádočka. Majú tú drzosť brániť v rozlete protežovaným detičkám. Nevďačníci jedni. Nestačí im držať hubu a krok?
Ani ja akosi neviem držať hubu a krok. Z okna vidím tú "nádheru". Rozrytú jazvu v zemi ako svedka bezbrehej arogantnosti moci a mamonu. Príchod jari a sila prírody začali proces ozdravenia. Rastliny vyrašili. Kríky a stromy sa zazelenali. Nie nadlho. Zasiahla sila deštrukčná, ktorá ťažkými strojmi pošliapala snahy prírody. Vidím z okna otvorenú ranu, do ktorej zostupujú nákladné autá, ťažké stroje.
Proti všetkým sa tu v Pezinku pripravuje jama, rana v zemi, priestor pre hnilobný proces odpadu. Avšak tu už niečo hnije - a smetie to nie je. Zákonnosť a pravda sú na smiech a v hnilobnom rozklade svedomia a zodpovednosti sa mamonu a moci chtiví jednotlivci klaňajú zlatému teľaťu.
