Snenie

Pololežím na gauči pred telkou a práve som chcela o nich niečo napísať. O mačiatkach z ulice, ktoré sa s ohromujúcou ľahkosťou zmenili na posteľových maznáčikov. Moje pero ledva vidím cez mačičku Šmolku, ktorú tento pohyb fascinuje. A nielen to. Lákajú ju hrozienka v miske, šuštivý papier. Pradúc o dušu sa po mne prechádza, loví pero, oňucháva a hryzká mi nos a vlasy a napokon, keďže nenamietam, tak sa mi stúli, bez prestania pradúc, v náruči. Cez stôl na plošinke škrabadla sa nonšalantne umýva Mačička Maličká. Tvári sa nezúčastnene, ale je to len póza. Viem to, lebo inak by už bola na mieste mačiatka. Vidím to z jej postoja a kradmých pohľadov. Číta mi myšlienky? Práve zdvihla hlavičku a cez labku na mňa úkosom pozrela „Vzduch je čistý? No, nie! To malé škvrňa tam stále je!?“ Ešte pár krát na nás vrhne zamračený pohľad, ale nakoniec to vzdáva a stočí sa do klbka.Nuž, vzduch nie je pre Maličkú čistý. Šmolke sa u mňa evidentne páči. Keďže trvám na písaní, presunie sa mi na bok a neskôr sa zosunie na Kubka. Ale zdá sa, že nás je na gauči ešte málo. Tiež sa zdá, že mi nie je súdené práve teraz ten príbeh napísať. Šmolkin brat Tigrík tiež musí skontrolovať, či mu niečo neušlo.To už je na Mačičku Maličkú priveľa. S posledným žiarlivým pohľadom „spod obočia“ zoskakuje a ide si nájsť iné miestečko na spanie. Odkladám pero a obložená malými i veľkými mačičkami sa idem oddávať slastnému lenošeniu. Jemné kožúšky, podmanivé očičká. Rozkošnícke preťahovanie sa veľkého Kubka i malého Tigríka pomaly ustáva a všetci sa vnárame do driemot.