...vidím jazvu v zemi. Nepatričnú. Siahajúcu takmer k vinárskym závodom a bývalej drevoindustrii. Je až strašidelne blízko. Zaujímavé, že som si ju predtým nevšimla. Je však fakt, že predtým som nemala dôvod sa tak pozorne dívať práve tým smerom. Môj zrak z času na čas padol na nizučký kopček s čudným názvom Obram. Miesto hier mojich detských rokov. Na Obram sme chodili zo škôlky v Teheľni. Na Obram sme chodili ako školáci. Na Obram sme chodili ako partia detvákov hľadajúcich detské dobrodružstvá. Obram bol vždy pre mňa synonymom detstva. Vedľa kopčeka za teheľňou bývala veľká jama s prozaickým meno Jama. Plná vody. Tam sme chodieval s otcom chytať ryby. My, ako deti, sme chytali na provizórne udice malé rybičky, ktoré slúžili ako návnada. Jama už dávno nie je. Je to dávno, čo som vyrástla. Je to dávno, keď sme boli posledný krát v Jame na rybačke. Dnes je tam smetisko. Kontroverzné a dnes vraj uzavreté smetisko. Ale je prichystaná nová jama. Nie je ani náhodou romantická. Predvčerom som ju videla prvý krát na fotografiách. Gigantická jazva do nížinatej krajiny. Pezinok v pozadí sa javí ako nepatrične malý ostrov ľudských obydlí. Dívam sa na jamu a dívam sa na panelák, v ktorom bývam. Neviem odhadnúť vzdialenosť, ale je to blízko. Chudáci tí, ktorí bývajú hneď na druhej strane nizučkého kopčeka nazývanom Obram. Tí to svinstvo majú na dosah ruky a nosa. Včera som sa na protestnej akcii dozvedela, že ten minikopec má byť v očiach zástancov skládky dostatočným obranným valom medzi skládkou a mestom. Je mi na smiech a do plaču. Tí, ktorí tú skládku odklepli zrejme nikdy ten minikopec, len trochu väčší od šutra, nevideli. A nech by aj bol vysoký ako Mont Everest, medzi novou jamou na skládku a časťou Pezinka na Juhu nie je nič, len rovina. Z desiateho poschodia vidím tej jame až do žalúdka. Téma skládky rezonuje v Pezinku už viac rokov. Prečo však znova stavať skládku? Hneď za humnami. Takmer v meste. Až ironicky vyznievajú aktivity Pezinka, mládeže, rôznych organizácií, ktoré sme vynaložili (áno, aj ja) v akcii Pezinok – čisté mesto pred pár rokmi. Dnes nám sem iní dvaja pezinčania vnucujú skládku. Dnes nám sem úradníci vnucujú skládku pre celý región a zrejme by sa sem vmestil odpad aj zahraničný. Do mesta, ktoré je známe ako vinohradnícke mestečko so svojimi vinohradníckymi tradíciami, históriou, peknou prírodou.Dívam sa na tú jazvu v zemi a je mi smutno. Je mi smutno, že arogantní úradníci s prehľadom nazvú moje rodné mestečko dostatočne zdevastovaným na to, že si zaslúži už len byť celoregionálnym, prípadne aj cezhraničným, smetiskom. Áno, Pezinok bude zdevastovaný, ak sa podarí arogancii s mocou a peniazmi na najvyššom mieste v hodnotovom rebríčku pokračovať v ťažení proti vôli celého mesta.Dúfam a verím, že sa tak nakoniec nestane. Nakoniec nejde „len“ o Pezinok. Viničné má tu jamu v tesnom susedstve a jeho obyvatelia až príliš dôverne poznajú, čo je to smrad a vetrom nesený odpad. Takisto iné okolité obce nie sú až tak ďaleko. Včera sme boli na pezinskom námestí nielen pezinčania, ale občania tohto malého kúska vesmíru, ktorý nazývame svojim domovom.Fotografie sú použité z http://www.zelenypezinok.sk/fotopostreh.php?limit=80
