Hops - inak: A Jano žil šťastne až kým ľud nepomrel alebo sa odsťahoval do druhej polovice kráľovstva.
Jano vládol a keďže bol kráľ, nikto mu neodporoval. Tak sa mu páčilo oslovovanie "Vaše veličenstvo", že mal sluhu, ktorý kedykoľvek na vyzvanie do nemoty velebil kráľa "Vaše veličenstvo, Vaše veličenstvo". Jano-kráľ však nepočul a nevidel únavu a servilnosť. On bol KRÁĽ. Podobne múdro spravoval aj tú svoju polovicu kráľovstva. Až nebolo ľudu a ani zrna na chlieb.
Sebastredný Jano-kráľ, keď už nemal komu vládnuť okrem dcérenky rozprávača, ktorý trávil čas v žalári, a dreveným bábkam namiesto ľudu, urobil ďalšie prevratné rozhodnutie. Odovzdá vládu rozprávkárovi a keď rozprávkar znova postaví kráľovstvo na nohy, tak Jano-kráľ sa znova ujme vlády.
Jeho žena-princezná mu na to: "Nechaj na ľud, nech sa rozhodne, ktorého kráľa chce."
Jano-kráľ zauvažoval a hneď vedel, čo treba: "Niečo pekné im sľúbim a oni sa určite rozhodnú pre mňa."
Princezná si smutne vzdychla a odvetila: "Ak ťa ľud znova uzná za kráľa, tak si naozaj nič iné nezaslúži."
A tak sa na kráľovský trón usadil rozprávkár. Pri ľúčení s dcérenkou jej vravel: "Áno moja, kedykoľvek mi môžeš pomáhať. Medzičasom píš rozprávku, lebo ja už nebudem mať toľko času. A keď sa ti rozprávka prestane páčiť, tak mi rýchlo povedz."
"Áno, otecko", odpovedala milujúca dcérenka a kým sa stihla vrátiť do ich domčeka, rozprávkár-kráľ zaveli nerozprávkovo: "SLUHA, poď sem...."
A žili šťastne až kým..... Koniec rozprávky nie je ešte napísaný:-)
P.S. Odpočuté dnes v rozprávkovom ráne v slovenskom rozhlase. Milujem rozprávky. Čo všetko sa z nich človek dozvie, keď ich počúva s dospelou mysľou:-)
